LONDÝNSKA HMLA

Yoshiroko sedela v Londýnskej kancelárii a so znepokojeným výrazom volala Hiroshimu Yamamoto.
"Ahoj Hiroshi."
"Ahoj Yoshiroko. Deje sa niečo?"
"Áno. Pamätáš sa na ten Danielov skrat v Kyoto?"
"Pamätám. Azda sa to opäť zopakovalo?"
"Od kedy sme v Londýne mal štyri takéto skraty. Možno aj viac, nie som s ním všade. Pri každom som mala taký divný pocit."
"Prečo si mi o tom nič nepovedala."
"Nechcela som ťa znepokojovať."
"Ale vieš, že všetko mi musíš hlásiť. Dokončite kampaň a potom musíme Daniela, čo najskôr dostať na kliniku."
"U nikoho sa to takto doposiaľ neprejavovalo?"
"Obávam sa, že Danielove zdravotné záznamy neobsahovali istú informáciu."
"Ako je to možné?"
"Neviem. Ale už som tým zamestnal Norberta. Má to preveriť. Ale istotu budeme mať až po testoch na klinike. Dnes večer má byť tá oslava, však?"
"Áno."
"V poriadku, pozajtra ho vezmeš na výlet do Škótska. Určite ho presvedčíš. Až bude na mieste spojím sa s tebou. Ja priletím čo najskôr. Stretneme sa na klinike."
"Dobre."
"Začínaš sa o neho báť. A ja sa začínam báť o teba."
"Ja sa bojím hlavne o teba."
"O mňa sa neboj. Doktor Hersmeinn pracuje na náhradnom riešení. Oboznámim ťa s ním na klinike."
"Dúfam, že to všetko dobre dopadne."
"Aj ja."

"Čo za sprisahanie sa tu chystá?", opýtal sa spoza chrbta Yoshiroko veselý Daniel, ktorý sa ju pokúšal prekvapiť.
"Ale som sa zľakla.", pozrela na Daniela vystrašene Yoshiroko a dlaňou zakryla slúchadlo. "Toto mi viac nerob.", zašepkala.
"S kým telefonuješ, opýtal sa ticho Daniel.
"S Hiroshim, chce vedieť, či je všetko s kampaňou v poriadku.", pošepkala Yoshiroko.
"Tak sa poponáhľaj, lebo musíme byť do dvoch hodín prezlečení a ešte by som rád niečo stihol na hotelovej izbe.", povedal šibalsky Daniel.
Yoshiroko kývla hlavou na znak súhlasu a pokračovala v telefonáte.
"Hiroshi, práve došiel Daniel, zapnem hlasitý odposluch, aby sme sa počuli všetci."

"Ahoj Daniel.", ozvalo sa z reproduktora.
"Dobrý deň pán Yamamoto."
"Škoda, že nebudem dnes večer v Londýne. Som rád, že kampaň beží bez problémov. Večer to oslávte aj za mňa. Yoshiroko od zajtra máš povinnú dovolenku, je na čase si oddýchnuť. Daniel nevšimli ste si, že je Yoshiroko workoholička?"
"Všimol pán Yamamoto. Aj ja som jej navrhoval týždeň niekde na anglickom vidieku."
"Cítim tu nejaké spiknutie.", povedala s úsmevom Yoshiroko.
"Takže dohodnuté. Ozvem sa ešte zajtra."
"Dobrú noc pán Yamamoto.", povedal Daniel.
"Dobrú noc Hiroshi.", pridala sa Yoshiroko.

"Niekedy zabúdam na časový posun. Už som mu chcel popriať príjemný večer.", povedal s úsmevom Daniel.
"Vzdialenosti sa skrátili. Ale poďme už. Aby sme sa dostali, čo najskôr do hotela. Ak máš v pláne stihnúť to, čo si mi pred chvíľou povedal."
"Tak nestrácajme čas."

Obaja nastúpili do výťahu a zviezli sa až do podzemnej garáže pod budovou. Cestou do hotela si Daniel všimol čierne BMW, ktoré ako by ich sledovalo, ale pár ulíc pred hotelom zmizlo.
"Asi začínam byť paranoidný.", povedal si v duchu Daniel a pokračoval v ceste.
Čo chvíľa boli v hotelovej izbe. Ich šaty lemovali cestu od dverí až k posteli, v ktorej zvádzali boj dve nahé telá Daniela a Yoshiroko. Napriek krátkosti času im toto milovanie obom veľmi chutilo a oddávali sa mu vždy, keď sa to dalo. Po ňom obaja chvíľku len tak vedľa seba ležali a prežívali posledné vlny vzrušenia, ktoré doznievali v končiacom sa orgazme.

Osprchovali sa a prezliekli sa do slávnostného oblečenia. Vyšli pred hotel, kde ich už čakalo auto a vrátnik odovzdal Danielovi kľúče. Daniel naštartoval a pomaličky sa pohol smerom do centra, kde sa nachádzala londýnska pobočka Yamamoto Industries. Asi po piatich minútach cesty si opäť všimol v spätnom zrkadle BMW, ktoré ich pred tým sledovalo do hotela.

"Yoshiroko, neviem, či to je len môj paranoidný pocit, ale myslím si, že nás sleduje čierne BMW. A sledovalo nás aj cestou do hotela."
"Áno, viem. Sledovali nás aj cestou do hotela."
"A prečo si mi nič nepovedala?"
"Nepovažovala som to za dôležité."
"Dobre, spravíme skúšku správnosti. Teraz odbočím z našej pravidelnej trasy na ďalšej križovatke vpravo, miesto vľavo a uvidíme, či odbočia aj oni."
"Dobre skús.", povedala zamyslene Yoshiroko.

Daniel odbočil a v spätnom zrkadle si obaja všimli, že prenasledovatelia odbočili za nimi a vôbec sa nesnažia byť nenápadní.

"Kto to môže byť?"
"Neviem, ale mali by sme im ujsť.", povedala Yoshiroko a v jej hlase bolo cítiť začínajúce obavy.
"Tak sa priprav na rýchlu jazdu, skúsime to."

Daniel zošľapol plyn a auto uháňalo stále rýchlejšie. Jaguar XK coupé, ktorý si prenajal, zakceleroval a o chvíľu uháňali rýchlosťou cez 150km/h londýnskymi ulicami. BWM, ale zrýchlilo tiež. Bolo viac než jasné, že ich sleduje.

"Tu odbočím vpravo a prejdeme do starej štvrte s množstvom malých uličiek, kde sa im rýchlo stratíme.", povedal Daniel.
"Ako to môžeš vedieť, veď si v Londýne nikdy nebol?", opýtala sa prekvapene Yoshiroko.
"Neviem, ale teraz to nebudeme rozoberať. Dôveruj mi.", povedal Daniel a prudko odbočil vpravo.
Pred nimi sa objavila časť Londýna plná malých uličiek. Yoshiroko pozrela prekvapene na Daniela. Ten sa ale sústredil na jazdu. BMW im bolo v pätách, ale bolo vidieť, že malo, čo robiť, aby sa ich držalo.
"O dve ulice ďalej je po zákrute podzemné parkovisko, z ktorého sa dá vyjsť na druhej strane, takže sa modli, aby v ňom nebola hustá premávka.
"To snáď nemyslíš vážne?", povedala prestrašená Yoshiroko.
"Ver mi, zvládnem to. Navyše nevieme, čo sú zač tí ľudia a čo po nás chcú."
"Dobre, tak to skúsime."
"Let’s go baby!", zakričal Daniel a zošľapol ešte viac plyn.
Prešli dve ulice a Daniel opäť v šmyku zatočil do nasledujúcej ulice. Hneď za zákrutou vošiel do podzemného parkoviska. Akoby zázrakom bola závora zdvihnutá. Práve ju opravovali. Daniel len tak preletel popri opravárovi, ktorý na neho zagánil. Spomalil však na bezpečnú rýchlosť a o niekoľko sekúnd opúšťal parkovisko na druhej strane. BMW v spätnom zrkadle nevidel. Vrátnik mu zdvihol závoru a Daniel vyrazil vpred. Pomaličky sa vzďaľoval od miesta, kde videl naposledy prenasledovateľov. Miestami odbočoval do vedľajších ulíc a potom sa opäť vracal opatrne na hlavnú. Teraz už v normálnej cestovnej rýchlosti. Yoshiroko mala pocit, že zablúdili. Uličky začínali strácať podobu udržiavaného veľkomesta a na budovách sa začali objavovať grafity. Daniel si všimol skupinku bezdomovcov, ako sa ohrievajú pri sude v ktorom čosi horelo. V tom mu hlavou prebehol podobný obraz jeho samého, ako bezdomovca, ktorý sa ohrieva pri plechovom sude.

"Dáš si trošku tejto pálenky?", opýtal sa ho bezdomovec.
"Dám, Paolo.", odpovedal Daniel a ani si neuvedomil, že to povedal aj v reálnom svete.

"Daniel, haló Daniel!", zakričala Yoshiroko.
"A, áno?", povedal rozpačite Daniel.
"Čo sa deje? Mal si ďalší skrat?"
"Neviem, asi áno. Opäť som videl nejaký obraz."
"Teraz sa hlavne sústreď sa na šoférovanie, lebo havarujeme."
"Máš pravdu.", povedal ešte stále prekvapený Daniel.
"Nemám radšej šoférovať ja? Je ti dobre?", opýtala sa Yoshiroko.
"Nie netreba. Už je to OK. Určite to zvládnem sám."

V tom momente z bočnej uličky vyšiel bezdomovec s nákupným košíkom a zamieril si to rovno pred ich auto. Daniel šľapol na brzdu a prudko stočil volant. V tom momente sa mu opäť zjavil obraz auta rútiaceho sa serpentínami. Sedel v ňom on a akási žena. Ona veľmi kričala. Daniel sa snažil auto ubrzdiť, ale nevedno prečo, na aute nefungovali brzdy.

"Mike, nejako to ubrzdi, lebo sa zabijeme.", kričala tá žena.
"Laura, nefungujú brzdy, nedá sa to.", odpovedal prestrašený Daniel.
"Sakra, nefunguje ani ručná brzda.
"Rob niečo, veď sa zabijeme!"
"Skúsim to ubrzdiť o krajnicu.", povedal Daniel s pocitom beznádeje.
Stočil auto ku krajnici, tá však po náraze povolila a auto sa začalo rútiť dole zdrázom. Potom prudko narazilo do stromu. Daniel vyletel predným sklom a potom stratil vedomie.

V tom momente sa opäť vrátil do reality. Bolo už neskoro. Jaguar v momente narazil do smetného koša, Daniel vrazil hlavou do airbagu a stratil vedomie. Yoshiroko dopadla rovnako, ale na rozdiel od Daniela ostala pri vedomí. Rozopla si pás. Zistila, že Daniel je iba v bezvedomí a vytočila číslo na mobilnom telefóne. O chvíľku sa z neho ozval prekvapený hlas.

"Yoshiroko, deje sa niečo?"
"Hiroshi máme problém."
"Čo sa deje Yoshiroko?"
"Mala som nehodu s Danielom, je v bezvedomí."
"Je to vážne?"
"Nie, ale je v bezvedomí. Neuronálne funkcie by mali byť v poriadku."
"A čo ty? Si v poriadku?"
"Áno som, trocha ma bolí hlava, ale inak by to malo byť v pohode."
"Ako sa to stalo?"
"Sledovalo nás čierne BMW, ušli sme mu. Neviem, ako je to možné, ale Daniel sa v Londýne vyznal a nakoniec ich striasol. Ale potom mal dva skraty po sebe, prvý krátky a ten druhý v momente, keď nám vošiel do cesty bezdomovec."
"Dobre, udrž Daniela v bezvedomí, kým príde po vás sanitka. Si si istá, že ste sa toho BMW striasli. Áno, sme v takej štvrti, že by nás tu nemali nájsť."
"Pre istotu, mentálne monitoruj okolie. A aj Daniela. Za každú cenu ho musíme dostať do nášho sanatória. Zvládneš to?"
"Áno, mala by som to zvládnuť."
"Sanitka by mala doraziť do pol hodiny."
"Dobre. Idem pichnúť Danielovi injekciu."
"OK, zatiaľ sa maj."

Yoshiroko vybrala z kabelky injekciu a pichla ju Danielovi do ramena v momente, keď sa Daniel začal preberať.
"Čo to je Yoshiroko? Bože, mňa ale bolí hlava."
"To je v poriadku miláčik. Havarovali sme a to ti pomôže, o chvíľku ti bude dobre."
Daniel pomaličky upadal do sna.

"Hej dáma ste s pánkom v poriadku?", ozval sa bezdomovec s košíkom.
"Áno a vy?"
"Ja som OK, tak potom ja pomaličky idem.", povedal bezdomovec a zvedavo sa naklonil nad auto a prekvapene povedal: "Veď to je doktor Mike McReily. Ale veď ten... Hmm, nie, nie. To nie je možné. To som sa pomýlil. Hmm..., ak ste obaja v poriadku, radšej pomaličky pôjdem, než sa tu zjaví polícia. Nerád by som mal nejaké problémy."
"Počkajte!", povedala Yoshiroko. "Aký doktor?"
"Ale žiaden, ten je už dávno mŕtvy. Tak to vravel Carter."
"Carter?"
"Áno, jeden kolega z mokrej štvrte. Ten občas číta noviny, čo sa s nimi prikrýva.  Vraj podľa novín doktor zomrel pri nehode, či také niečo. Ale keď mi to Carter vravel, bol taký opitý, že ledva stál na nohách."
"Kedy to bolo?"
"Hmm, myslím, že asi pred rokom. Ale teraz už musím ísť.", povedal bezdomovec.

Zobral košík a pomaličky sa vytratil z miesta nehody. Ostala tam iba Yoshiroko a Daniel.

Femme Fatale - časť IV. - Spev nočného vtáka
Femme Fatale - časť VI. - Útek