Emma sa vrátila do prázdneho bytu.
Presne pred týždňom odišli Daniel s Adamom do hôr.
A presne pred týždňom sa narodil malý Samuel.
Akoby medzi tým prežila celú večnosť.
Len priezračne čisté okná prezrádzali, že byt bol skutočne prázdny iba niekoľko dní.
Pamätá si na ten zvláštny pocit ticha, ktorý ju vtedy obostrel.
Zvláštny pocit ženy, ktorej sa len pred pár dňami narodilo dieťa a predsa je jej byt celkom prázdny.
Bez detského plaču a bez detských vôní.
V duši však mala pokoj.
Vedela, že je Samko mimo nebezpečenstva, a že o niekoľko týždňov, možno mesiacov bude doma.
Prežila neuveriteľne bolestný a strachuplný týždeň. Celkom sama.
I v to sobotné popoludnie sedela sama v kuchyni a pila čaj. Čakala na zvuk kľúčov v zámke. Na to, kedy sa vrátia Daniel s Adamom zo svojho chlapského výletu. Tešila sa, až vystíska Adama, až ho zovrie do svojho náručia.
Chcela vystúpiť z pocitu samoty, ktorý už týždeň prežívala.
A potom prišli.
Ani nespozorovali, že niečo nie je v poriadku.
Rozprávali jeden cez druhého o svojich zážitkoch a Emme sa vtedy zdalo také zvláštne, že si nič všimli. Zvláštne a bolestné.
Vedela pochopiť, že sa malý Adam teší zo stretnutia s ňou, že má plnú hlavu nových vzrušujúcich zážitkov,
s ktorými sa chce pochváliť a neuvedomuje si, že je mama iná, ako bola pred ich odchodom.
Ale že si to nevšimol ani Daniel? Bola pre jeho život skutočne celkom nedôležitou čiastočkou?
Zareagoval až po chvíli. Asi jej to bolo už vtedy jedno.
Na viac sa z toho dňa Emma nevedela rozpamätať.
Už o týždeň odcestoval Daniel na dva roky do Janova.
Nepociťovala žiaden smútok.
Len obrovskú úľavu.
Emma si spomína na nasledujúce dni a týždne.
Spomína, ako niekoľkokrát denne chodievala do nemocnice, ako nosila Samkovi mlieko.
Ako pri ňom celé hodiny sedela a rozprávala sa sním.
Spomína na ten nádherný pocit, kedy ho mohla po prvý raz zobrať do náručia.
Na okamih, v ktorom sa úplne prirodzene, po týždňoch pitia z fľaše, prisal k jej prsiam a dal jej pocítiť to nádherné puto,
ktoré vzniká v takýchto okamihoch medzi dieťaťom a matkou.
A potom na deň, keď si Samka priviezla domov a on sa stal neoddeliteľnou súčasťou ich života.
Na hlboké šťastie, ktoré prežívala.
Emma vzala so rúk staré fotografie.
Samko bol nádherné dieťa. Predurčené svojim osudom na lásku. A ona ho nekonečne milovala.
Pozerala fotografie jednu po druhej a pristihla sa, ako sa usmieva. Vždy, keď šlo o jej deti pociťovala túto hlbokú radosť.
Vybrala jednu z fotografií a vložila ju do prázdneho rámika. Bude odteraz na poličke v ateliéri. Medzi mnohými ďalšími.
Medzi fotografiami pripomínajúcimi všetko to krásne, čo v živote stretla.
Komentáre
...
Tento pribeh ma v sebe vela sily, smutku, uz pomenej radosti, aj napriek tomu, ze si niekolkokrat nezabudla pripomenut, ze Emma bola statna, ze mala priatelov, ze sa vedela radovat zo zivota. Preto sa mi ale zda neuveritelne, ze ju za ten tyzden, co bola v nemocnici nebol nikto z tych priatelov navstivit. Nemala Emma ani jednu blizku priatelku/priatela, ktory by ju v takejto tazkej chvili mohol podrzat?
Pumandulka
Emma si navyše nikdy nepestovala to, čomu sa hovorí dôverné priateľstvá. A v nemocnici mala problémy sama so sebou a svojimi myšlienkami.
hej, tak toto je divné aj mne.
dakujem za vysvetlenie, Sooshn
inak obcas clovek prave v takychto tazkych zivotnych situaciach zisti, ze ho niekedy podrzi clovek, s ktorym si vobec nebol az tak blizky... aspon to je moja skusenost. mozno len niekedy staci, aby sa o tom dozvedei a pride a podrzi aj napriek tomu, ze to necakame. a vtedy to potesi najviac :)
:)))
Máš pravdu Hanka
čítam,
Sooshn, Hanka :-)
Ani neviem, čo a kde by som bez tých mojich bola :-)
Deti sú najlepším liekom na samotu...
No nemala by, pretože vštetky deti raz vyrastú, odídu, a samota je potom o to bolestnejšia.
...:))
Dva roky je dosť dlho. Janov nie je zase až tak ďaleko. Už aby tu bolo pokračovanie...
Rozprávkarka, prečo myslíš, že musí byť samota bolestná?
vnímaš samotu len negatívne? :-(
ja si náhodou niekdy len tak predstavujem, že to nebude musieť byť až také zlé, keď deti vyletia... budem mať viac času i pre seba... a deti ostanú stále deťmi, aj keď možno kdesi ďaleko :-)
Ján
Rusalka, rozmšľam nad tvojou otázkou a vychádza mi z nej,
A väčšina milujúcich matiek túto zmena znáša ťažko.
Rozprávkarka :-)
Tak Ti potom poviem... lebo naozaj sú to teraz možno len také moje idealistické predstavy, že život bude taký istý farebný a krásny aj potom... :-)
Rusalôčka, prajem Ti, aby si nikdy neprežívala bolesť zo straty
Vďaka rozprávkarka :-))
prečítal som a mám otázku
je v ňom veľa zla pre jedného človeka
Peterkľúč
žena/muž, ktorí neprežili strach o život svojho (predčasne narodeného) dieťaťa...
je to zahanbujúce, no nešťastie druhých ľudí neraz prežívame s pocitom úľavy „chvalabohu, že sa to nestalo mne, mojim blízkym...“.
a možno je takáto vnútorná reakcia úplne pochopiteľná a oprávnená, možno je to dokonca nesmierne užitočná sebaobrana...
veď ak by si každý človek na svoje bedrá nakladal nešťastia všetkých ľudí, žili by sme neznesiteľne smutné životy...
Niekto to má jednoducho dané, ako stigmu...
Rozprávkarka, v náboženskom zmysle je to asi dar...
Náboženské hladisko si odmyslime a berme to len z hladiska
Rozprávkarka, a vari je tvorivosť prekliatie?
vari nie je možné si zobrať ani len pár dní netvorivej dovolenky? je snáď nutné nechávať (po)city cez seba prúdiť ako cez filter?? nechať sa nimi zaplavovať, trápiť a sužovať???
No, to je to isté, ako keby si z ohňa chcel spraviť mráz.
A veď filter nezachytáva iba negatívne pocity, je tam aj
Oprava: odpúšťam sama sebe všetky hrubky, varím a tak to aj vyzerá!
Rozprávkarka, a nebolo by super...
veď to je ako zo života spraviť smrť a zo smrti život - odpoveďou je hibernácia...
a jasné, že filter zachytáva nielen negatívne, ale aj pozitívne pocity.. no aj to musí byť nesmierne únavné.
a ak zachytáva negatívne aj pozitívne, mal by vari zachytiť aj neutrálne pocity, čiže mal by sa dať "vypnúť".. inými slovami zväčšiť oká sitka alebo sitko načas odstrániť...
Hmmm... Ja ti na tvoje mudrovanie odpoviem malým konkrétnym
:-)))
Rozprávkarka, len sa nad tým jedným vajcom tak nerozpývaj...
Zavolám si na pomoc všetkých čertov z okolia, aby mi pomohli
:-)))
Rozprávkarka, nnno, sa bojím, že namiesto vajec...
Však, až nedonesú vajcia, tak celú tú svorku čerti so sebou do pekla
len dúfam, že čerti k nim potom budú empatickí a nejakú tú kostičku im podhodia!
Rozprávkarka, akosi podozrivo často na čertov spoliehaš... ;)
S diablom nie, ale jeden čert sa mi chce furt do rozprávok motať,
Rozprávkarka, ešte si nechyrovala o čertovskej štedrosit?
Už je všetko vyárendované, prenajaté, nemám, nedám, nepredám...
Čert už mal rozprávku, nevážil si ju! O druhú bude musieť pekne prosiť!
krásne
MissSECRET
:(
.
KAREL KRYL: DĚKUJI
Stvořil Bůh, stvořil Bůh ratolest,
bych mohl věnce vázat,
děkuji, děkuji za bolest,
jež učí mne se tázat,
děkuji, děkuji za nezdar:
ten naučí mne píli,
bych mohl, bych mohl přinést dar,
byť nezbývalo síly,
děkuji, děkuji, děkuji.
Děkuji, děkuji za slabost,
jež pokoře mne učí,
pokoře, pokoře pro radost,
pokoře bez područí,
za slzy, za slzy děkuji:
ty naučí mne citu,
k živým, jež, k živým, jež žalují
a křičí po soucitu,
děkuji, děkuji, děkuji.
Pro touhu, pro touhu po kráse
děkuji za ošklivost,
děkuji za to, že utká se
láska a nevraživost,
pro sladkost, pro sladkost usnutí
Toto mi dnes došlo poštou v pozdrave k Veľkej noci. Akosi sa mi to sem hodí prilepiť...
Pošte
pozri
Výroba internetových stránok, redakčných systémov a internetových obchodov za najnižšie ceny na trhu http://www.nettur.sk
Potrebujete poradiť? Osobné financie a podnikateľské poradenstvo nájdete na http://www.poradca.info
Bývanie - http://poradca.info/byvanie.html
Poistenie - http://poradca.info/zabezpecenie.html
Investovanie - http://poradca.info/investovanie.html
Podnikateľské poradenstvo - http://poradca.info/bussines/index.html