Som mimo. Myslím  tým teraz telo, nie rozum. S rozumom si celkom dobre rozumiem. Je na svojom "mieste". Aspoň to tvrdí moja obvodná lekárka po konzultácii s mojim psychiatrom. Ale toho nepoznám. Svoje telo áno. To je teraz telesne mimo. Adresy, ktorá je pod hlavičkou "trvalý pobyt". Ten je teraz  z písmenok totálne mimo, lebo je tam iná adresa. Však ja len, že neklamem, lebo písmenká sa oklamať nedajú. Ľudia áno. No sľúbila som, že nebudem klamať. Nebudem ani Vás, ani Zu(beidu), ktorá mi poskytla námet. Na fotky, na spomienky, na ukážku. Že neklamem, že som mimo domova s trvalým pobytom...celým vlastným telom. Je to tulácke telo a tak som ho nechala túlať sa po okolí.  Po okolí s adresou s (ne)trvalým pobytom.

Okolie, po ktorom sa túlam má síce pár stoviek kilometrov,ale môjmu telu to prospieva. Aj môjmu rozumu, ale moja obvodná doktorka to nevie. Keďže si nepoznám ani svojho psychiatra, nemiemim mu to ani povedať. Že som v poriadku, aj keď sa túlam ako s rozvinutým Alzhaimerom. Náhodou by som ho klamala a on by potom klamal sám seba. V tom našom klube klamárov je nás dosť. Aj bez môjho psychiatra. Pravdu vravím, že som ho nikdy nevidela. Ale turbíny,tie, čo melú vzduch som v Holandsku naozaj videla. Nielen videla, ale aj fotila.  Aj s rodinkou, aby mi uverila aj rodina na adrese s  trvalým pobytom. Že sme tam boli a túlali sme sa po okolí. Možno mi to pomôže aj pri liečbe Alzhaimera, ak mi ho bude chcieť moja obvodná lekárka s mojim nepoznaným psychiatrom v starobe napísať do diagnózy. Ak sa do troch rokov nevrátim na adresu trvalého pobytu. Na jej predvolanie.

Predvolanie na  obhliadku vzdušných turbín som nepotrebovala. Moje telo išlo samé. Rozum kričal ako o ratu. Kričal, že ich chce vidieť, lebo sa zblázni. Z veľkého mesta a hluku. Zatúlam sa tam strašne rada.  Keď si telo s rozumom kričia a čas dovolí. Postaviť sa pod tú ozrutu, ktorá Vám robí tesne nad hlavou vzuuunk-vzuuunk a vzuuunk...No proste pretína vzduch. Zubeida neklamala. Nepatrí do nášho klubu.

Objať ju, turbínu... ale nato by som potrebovala asi 10 metrové ruky. To by už neboli ruky z môjho tuláckeho tela. To by už boli hnáty. Ale k tomu objatiu by som ich na chvíľu aj prijala. Mať hnáty na objatie. Je v nich sila, moc,  a silné vzuuunk- vzuunk! V turbínach. Nie v rukách. Skoro som Vás dostala do dalšieho klamstva. Takže som ju neobjala, len som si pritisla moje telo s rozumom k jej "telu". Ale to neuvidíte...ani počuť nemôžete. To jej sekavé, tretínajúce vzduch...VZUUUUNK-VZUUUNK-VZUUUNK.... K tomu škrekot čajok všade na okolí. Okolie zaplavené morom. Studeným, severným a ohraničeným. protizáplavovými priehradami. Tí Holanďania majú rozum na mieste. Ale až po veľkej potope. Keď im dávno predtým zaplavilo nielen domy, ich zelené nížiny, ale aj množstvo tiel. Tie sa teraz túlajú po nebeskom svete. A možno pomáhajú turbínať pretínať vzduch. Ten vzduch, aj more napĺňa moje telo silou. Silou, ktorá poháňa  turbíne jej "turbínové listy" .Vzuuunk-vzuuunk.... a more šumí a čajky sa hádajú. 

...to maličké "telo" je synátor... a nie je malýýý...ale tam áno!

...aby ste verili, že neklamem...že je to naozaj ozruta...(nie ja..i keď ?!!?) ...ale turbína!!!

Bola som, videla som, ukázala som...no som klamárka???? Dávam výpoveď. Predsedníctvu klamárskeho klubu, svojmu psychiatrovi, lebo  mi nemá čo dokázať, Alzhaimerovi, lebo som sa vždy vrátila domov. Aj na adresu trvalého pobytu sa vrátim.Potom porozmýšlam aj nad svojou obvodnou lekárkou. Podľa jej diagnózy jej buď dám, alebo nedám výpoveď. Vám výpoveď nedám, je mi to jedno, ako ma diagnostikujete. 

 K ozrutám, čo melú vzduch a robia vzuuunk-vzuuunk....letela by som hneď. Chýba mi dnes ich sila, energia, ich diagnóza... tak Vás trošku oklamem, že idem pracovať.

ZU ..veríš mi aspoň Ty????