Vstával som s myšlienkou na tvoj úsmev. S myšlienkou, že budeš so mnou. Na tvoje oči. Ruky. Smiech. S myšlienkou, že ťa uvidím čítať knihu na priedomí,... že sa budeš smiať, keď začne pršať a uvidíš ma čakať ... bez kľúčov. To som mu povedal. To všetko o tebe. Nevinnej inšpirácii tvojich očí. O zmysle, pre ktorý som žil. O zmysle, ktorý som mal a stratil.

- - -

Ležala som so synom na manželskej posteli. Neviem, či mu otec chýba. Neviem to zistiť, nepýta sa na teba. Možno preto, lebo si ešte málo pamätá. Ležala som unavená po práci. Drobec mi kreslil po ruke. Slnko zapadalo po dlhom dni. Taký pokojný letný deň a mne sa zdalo, že všetko, aj keď bez teba, dávalo zmysel.

- - -

To všetko o tebe som mu povedal. Že asi o tom je život. O túžbe smiať sa, držať za ruku toho koho milujeme, o ceste z práce domov, o kine, o čašníkoch čo pozerajú cez okno po pekných slečnách, o menej pekných slečnách, o našich slečnách, o tebe.

Aj tak vystrelil. Zobral si peniaze. Nechal moje telo ležať nad riekou, kde každé ráno deti na bicykloch chodia do školy. Vystrelil, no fakty nezmenil. Fakty, že život je o túžbach.

        držať za ruku, toho koho milujeme

smiať sa

                              vrátiť sa domov

mať rád