Filozofka jazyka pracuje hlavne s jazykom. Pre ňu je filozofia práca s jazykom a v jazyku. Analyzuje význam každého partnerovho slova. Rozkladá jeho zložité vety na jednoduché vety, ktoré jej zasa dávajú zmysel iba vtedy ak sa jedna o empiricky overiteľné skúsenosti alebo čisto logické pravdy. Chce počuť fakty a nie nezmyselné slová. Zoznámia sa zväčša tak, že filozofka jazyka má nejaké pripomienky, alebo otázky k veľkolepým teóriám partnera. Vzťah vydrží, ak partner vydrží znášať prehnané puntičkárstvo a bazírovanie na slovíčkach filozofky jazyka, jej neustálu snahu vyjasniť a ostro ohraničiť jeho myšlienky, ktoré sú podla nej matné a hmlisté. Filozofka jazyka sa zasa musí zmieri s partnerovým sklonom k špekuláciám či dokonca s jeho náboženskými a metafyzickými teóriami a trochu s ním na túto tému hovoriť, napriek tomu že je presvedčená že sa o tom nedá hovoriť (a dohovoriť) a preto sa má o tom mlčať.