Čo je láska? Mať rád? Vedieť sa o všetko podeliť? Ráno povedať
ľúbim ťa? Kričať po sebe a vzdorovito myslieť na seba a zabúdať
na toho druhého? Ospravedlňovať sa za chyby? Vedieť uznať svoju
chybu? Milovať sa pri sviečkach? Každý deň myslieť na svoju
lásku, čo robí, myslí namňa tiež? áno všetko je láska. Občas
hovoríme milujem ťa zo slzamy v očiach občas nenormálne
šťastný...láska je o odpúšťaní, o vernosti, o dovere, o
úcte...o tom že občas musíme našu polovičku nechať robiť aj to s
čím nesúhlasíme, len preto aby sme videli ako sa teší...

Keď hrejivé lúče ranného úsvitu ,

pohladia moju tvár

a moje oči jas slnka pošteklí,

skončia sa krásne sny ,

sny v ktorých si iba ty.

No sny ako aj noc končia

a realita ako deň začína .

A ja zisťujem ,

že sen bol iba sen

a skutočnosť je celkom iná.

Dostáva sa mi krutej pravdy,

že my dvaja už nie sme spolu,

lebo naše chodníky sa rozišli

a mne ostáva srdce plné bôlu.

vždy keď ťa vidím ,

objať ťa chcem,

no po chvíli zistím, že nemôžem.

Hlboká priepasť nás totiž delí,

je plná smútku a sklamania,

aj keď dávno ,

v nej dve srdcia vreli.

Túto priepasť preskočiť chcem,

no keď sa mi to podarí,

zistím,

že to bol iba sen...