Emil, urobil som fór a minulý týždeň som nahovoril tú starú komunistku z nášho starobinca na veľkú prču. Prišiel som za ňou, v obleku a s kravatou, červenou, zaklopal som na dvere, otvorila, pozvala ma ďalej, a keď som jej dal snežienky, mal som ich vo vrecku saka, možno si myslela, že ju chcem požiadať o ruku, lebo v očiach mala nádej. A potom trochu, ale len trochu sklamania, keď som jej navrhol, aby sme v starobinci oslávili šesťdesiate tretie výročie februárových udalostí. "Už je to šesťdesiattri rokov", povedala, "ako ten čas letí, ani sme nestihli urobiť všetko, čo sme si predsavzali." Stihli ste toho až moc, pomyslel som si, ale bol som ticho, pretože išlo o veľkú akciu.
Potom začala spomínať, ako sa vtedy sedemnásťročná angažovala v likvidácii skautingu a zakladaní komunistického zväzu mládeže - ČSM. V podstate išlo o to, že šéfa skautov zavreli a ostatní skauti prešli do ČSM, aspoň ona to takto videla, lebo vraj už dávno tušili, že skauting je v službách imperializmu. "A ako si predstavujete tú oslavu?" opýtala sa ma po treťom poháriku borovičky, ktorú vytiahla zo skrine. "Myslel som, že by sme mohli urobiť nástenku," vysvetľoval som "s heslom Nezabúdame!" To sa jej celkom páčilo, ale potom, pri štvrtej borovičke, mi prezradila, že najkrajší by bol sprievod s nejakými transparentmi. "A kto by v ňom pochodoval?" opýtal som sa. "My dvaja," povedala "a možno sa ešte niekto pridá." Tu už začalo ísť do tuhého, mal som pocit, že až taká sranda by to nebola. "Kde by sme pochodovali?" "Na dvore a v záhrade a spievali by sme Z národov hoc sme rôznych, všetci za jedno chceme sa biť." To som sa už zľakol a opatrne som ju upozornil, že v starobinci sú len samí Slováci, okrem Ujháziho a Kadeřábka, a tí tiež patria k nám. Povedala, že o to nejde, že ide o symboliku. Spomenul som si, ako sme pred štyridsiatimi rokmi s kamošmi 25. februára opití pochodovali okolo zotavovne ROH Javorina a vykrikovali sme "Vráťte nám naše továrne!" Na druhý deň nás poslali domov. A tým sa to skončilo. Na Február máme každý nejaké spomienky.

Zdroj: .týždeň 7.3.2011