Keď stratíte svojho najbližšieho spoločníka ktorému sa môžete zdôveriť. Je to ako by Vás niekto bodol dýkou do chrbáta.
Máte pocit ako keby sa tie roky pominuli , je to niečo hrozné. Niekedy je úmrtie psíka že normálne lebo je starí a chorý niekedy to  je aj preňho dobre lebo sa už netrápi a nežije v bolestiach.Ale niekedy sa mu môže niečo stať . Je to veľká  bolesť lebo stratíte svojho najlepšieho kamaráta , spoločníka a ba aj možno aj niečo viac. Psík je ako člen rodiny .Keď ho stratíte je to strata pre celú rodinu. Alebo keď zomriete Vy tiež je to strata pre celú rodinu a aj pre Vášho psíka . Veľa krát sa stane že psík od žiaľu môže prestať piť , jesť a ba  čo viac môže aj zomrieť alebo môže ostať agresívny. Aj môjho deda psík keď zamrel dedo tak Náš Nerko žialil. Ale žije pre psíka je to tak isto strata jeho  pána tak isto ako pre rodinu.
Verte mi nikto z Vás to nechcite zažiť.


Ja by som svoju Shellynku nechcela stratiť .










                                                                                                     Halley