Pred par dnami som zacala ucit na skole. Robim si totiz prax. Novou temou v ucebnom plane bol Karel Capeka a interpretacia jeho poviedky Sbirka znamek. Ked som si precitala tuto poviedku, bola som na jednej strane celkom rada, pretoze je to text, ktory sa da lahko interpretovat a na druhej strane som si uvedomila, ze asi takto nejako funguje cely zivot. A urcite nie len moj. To ma prinutilo uvazovat. Obcas sa stane, ze niekomu nechtiac ublizime. Horsie je, ak niekomu ublizime, a pritom nepozname celu pravdu. Ublizit niekomu tak, ze ho uz nikdy nechcem vidiet a nic o nom pocut, je velmi zle. Pretoze vsetko sa da riesit. Aj ked uz z nas nemusia byt ti velmi dorbi kamarati, ale aspon z nas nebudu nepriatelia. A mozno ak naozaj zistime pravdu, bude priatelstvo dalej pokracovat. A to je predsa to najkrajsie. Priatelstvo. Dovera, vediet odpustat, pocuvat a pochopit sa. A tak z nazvu Zbierka znamok som si vytvorila vlastny - Zivot - zbierka skusenosti.