Že aká blbosť to je? Tak to je, prosím, kúsok z Aštavakra gíty, staroindickej filozofickej básne, na ktorú je odkaz vedľa v Odkazoch. Je to advaitová - nedualistická gíta a patrí medzi najhlbšie formy indického filozofického myslenia. Je zaujímavá tým, že rozhovor medzi Aštavakrom a Džanakom je úprimnou, takpovediac intímnou výpoveďou o duchovnom oslobodení, o hlbokom nekončiacom mieri.

Prekladateľom textu do čestiny bol Jiří Navrátil a k prekladu napísal úvod. Okrem iného toto: "Čo človeka zaplieta do kolobehu zrodov, je pocit vlastnej podmienenosti, ktorý ho fatálne viaže do dvojice protikladov, na polaritu radosti a strasti, šťastia a nešťastia, náklonnosti a odporu, úžitku a škody, zisku a straty, činnosti a nečinnosti, dosiahnutého a nedosiahnutého, učineného a neučineného. Dôsledkom tohto pocitu je lpenie na tom, čo sa z jeho zorného uhla javí žiadúce: učiť sa nelpeniu preto znamená smerovať postupne za tým, aby sme sa dostali na pôdu nepodmienena, absolútna v nás, umožnili si jeho skúsenostné odhalenie, splynutie s ním. Kto to dosiahol, povzniesol sa nad všetku polaritu, našiel úplný kľud duše a najvyššiu blaženosť, oslobodenie a spásu." 

Ono sa to Aštavakrovi, Šankarovi a pod. mudrovalo v starej Indii, kde nemali toho veľa na práci. Celkom rada by som ich videla dosahovať advaitovské méty v tomto frikulínskom svete, kde sa nás stále niekto snaží namotivovať, buzerovať, otravovať ... napríklad žiadny z tých expertov na ne_polaritu nemal na krku byrokratický magorský aparát ako my - fakt by som Aštavakru rada videla vypĺňať daňové priznanie - ale aj tak je advaitová védanta dielom, ktoré stojí za prečítanie a rozmýšľanie. Lebo človek tak či tak časom zistí, že veci sa dejú bez jeho príčinlivého hopsania, potrhlej iniciatívy, blbečkovskej angažovanosti - bez toho, aby sa do toho vkladal ako idiot a nervydrásajúco to prežíval.

Foto: Dillí, železný stĺp s vysokým obsahom Fe - dôkaz majstrovstva metalurgov starej Indie. V pozadí Qutab Minar, najvyšší tehlový minaret na svete. Operenec na stĺpe neznámy.