Keď sa povie slovo joga, mnohí ľudia si predstavia nejaké jednoduché cvičenia s príjemnou hudbou, prípadne meditáciou. Niektorí to možno považujú za nejaký druh náboženstva v Indii, či životný štýl. Jogínov sediacich na zemi v tureckom sede a mrmlajúcich si niečo pod nos. Podľa wikipédie - filozoficko-náboženský smer a meditačná prax a teória, pochádzajúca zo starovekej a stredovekej Indie. Áno ja som si to tiež tak nejako predstavovala v minulosti. Nejako mi to vôbec nešlo dokopy s kresťanstvom a ako katolíčka som sa týmto veciam vyhýbala. Neskôr som zistila, že joga sa cvičí aj u nás v meste. Tak som si začala o tom viac čítať – teda či cvičiť alebo nie. Našla som rôzne články – pre i proti. Dokonca som našla i také, ktoré doslovne odrádzajú veriacich od tohto cvičenia, vraj má to za cieľ doviesť katolíka prestať veriť v Boha a začať veriť v princípy tohto životného štýlu . Neštudovala som to až tak do hĺbky aby som vedela správne vysvetliť o čo presne ide „pravým jogínom“. Avšak predsa som to chcela skúsiť, pretože som nejako podvedome hľadala spôsob relaxácie. Tak na prvú hodinu som šla s tým, že vyskúšam to ako cvičenie a ak by to malo nejaký náboženský podtón, nevrátim sa tam. Bolo to asi najlepšie čo som mohla urobiť. Inštruktorka bola skvelá, cvičenie mi dalo skutočne zabrať, čomu som ani nechcela veriť. Aby som mala z jogy svalovicu? Áno, mala som (skúste len chvíľu sa postaviť a držať rozpažené ruky, či zachvíľu budete cítiť všetky svaly v nich :-) ). Nejako tak sme tam robili rôzne polohy, prepletali ruky,nohy, rôzne postoje v ktorých sme museli vydržať, do toho sme museli správne dýchať. Jednoducho cvičenie v pozadí s príjemnou hudbou a na konci 15 minútová relaxácia, pri ktorej sme ležali a nemysleli na nič. Odvtedy som tam začala chodiť pravidelnejšie. Síce som neschudla, čo som však ani nemala primárne za cieľ, ale naučila som sa správne dýchať, získala som viac sily do rúk a nôh a čo je najlepšie, našla som určitý pokoj. Ak by predsalen sa ma niekto snažil presvedčiť aby som verila v niečo iné ako verím, nedám sa. Ja napríklad vždy pri záverečnej relaxácii v duchu poďakujem Bohu, za všetko dobré, i to zlé v mojom živote, lebo všetko ma posúva dopredu. Beriem to ako spôsob cvičenia, relaxáciu od všetkých povinností. Tak isto sa dá vnímať i napríklad zumba (aj na tú som chodila, tak to môžem porovnať).I keď pri nej cvičenie je úplne na inom princípe. Ale je to taktiež relax. Takže ak by niekto uvažoval, či sa dať na jogu, odpoveď znie, prečo nie? Či už len kvôli tomu, aby ste si zaradili aspoň trochu fyzickej aktivity do života, alebo aj preto, ak máte priveľa stresu v živote a občas potrebujete len tak vypnúť. Joga je jednou z možností, ako sa to dá dosiahnuť. Krásny deň prajem všetkým.