26. November 2016
   26. november 2016

   Tak.. Ako začať písať blog? Skúsim takto: Vždy som rád cestoval. Hmm. Nie… Ešte jeden pokus: Vždy som rád čítal cestopisy! Hej, to je už lepšie. Áno, cestopisy. Síce som ich neprečítal veľa, nejakých 5 kníh, ale čítal som ich rád. A viackrát! Myslím si, že ak by na Slovensku požiadali stovku ľudí, aby nazvali cestopis, ktorý im napadne ako prvý, väčšina by odpovedala: TamTamy Borisa Filana. Práve tie som čítal aj ja. Sú také.. slovenské… a veľmi úprimné. Tými kvalitami si ma dostali. Pri ich čítaní som si často predstavoval na mieste pána Filana práve seba. Seba v Kórei, ako mi hlboké zvonenie budhistického zvonu rezonuje v duši, ako v Austrálii o život bojujem s vlnami, ako sa klepem na Safari v nefunkčnom aute obklopenom levmi…

Takže hej: možno aj vďaka pánovi Filanovi a síce zatiaľ väčšinou iba v myšlienkach, ale predsa – cestujem rád. Je utorok 10. novembra a presne o týždeň odchádzam na rok do Kene. Na rok. Do Kene. Spolupracovať ako dobrovoľník na projekte rozvojovej pomoci spolufinancovanom zo zdrojov oficiálnej rozvojovej pomoci SR – SlovakAid. Ako som sa k tomu dostal? O tom niekedy inokedy. Každopádne, som vďačný za to, že ma organizácia ADRA vybrala a ja môžem ísť.

Toto bude cestovateľský blog, taký môj mikro-cestopis, ktorý si budem viesť popri práci na projekte. Budem sa snažiť zachytiť tu svoje zážitky z Kene, zaujímavé informácie a, v neposlednom rade to, ako sa projekt vyvíja.

Na akom tom projekte teda budem spolupracovať? Predstavte si farmárov v Keni, je ich tam veľa a pestujú hocičo, okrem iného aj sezam. Sezam je odolná rastlina a vie rásť ako vo veľkom suchu, tak aj vo veľmi vlhkej pôde, čo je super. Ale farmárom sa moc dobre nevodí, lebo sezamu vypestujú málo a aj to, čo vypestujú, nie je moc kvalitné. No a keďže farmári nemajú dobrý prístup na trh, svoju úrodu predávajú miestnym sprostredkovateľom za veľmi nízke ceny, ktoré im niekedy nepokryjú ani náklady vynaložené na vypestovanie.

V rámci tohto projektu ideme zaškoliť 500 takýchto farmárov. Aby vedeli vyprodukovať viacej kvalitného sezamu a aby bol sezam vypestovaný v súlade s Fairtrade a BIO postupmi. Farmári vytvoria družstvo, takže budú fungovať ako celok a budú silnejší. Okrem toho zabezpečíme, aby bolo farmárom za sezam férovo zaplatené. Teda, zabezpečí to spoločnosť Ten Senses Africa, ktorá sezam odkúpi, a poskytne ho svojim klientom v Severnej Amerike a Európe. Projekt by sa mal naštartovať a po našom odchode byť sebestačný.

Ja budem mať v rámci projektu zodpovedať predovšetkým za vzťahy s verejnosťou, písanie článkov, správ, preklady… Práce bude ale habadej a na starosti budem mať teda aj plnenie iných úloh, s ktorými sa oboznámim na mieste.

Wau. Super. Bomba. Tak zrelo som sa k tomu dokázal vyjadriť ja, keď mi Sid, manažérka pre zahraničné projekty ADRY, na osobnom pohovore vysvetľovala, o čo konkrétne sa bude v projekte jednať. Podľa mňa to znie úplne parádne, doteraz som ale z toho všetkého ešte riadne mimo. Moja hlava ešte stále nestrávila, že odchádzam, ešte stále sa mi to zdá byť niečo ďaleké a také abstraktné. Lebo aj keď som si o Keni čítal a zisťoval pomerne dosť, pravdu povediac, vôbec neviem, čo ma čaká. Ale aj o tom to asi je. Menej premýšľať a viac konať: skrátka tam vletím (doslova) a bude! Pôjde o veľkú skúsenosť. A v prvom rade sa ide pomôcť ľuďom. Teším sa.

Tešte sa spolu so mnou. A držte palce. Nech sa to podarí.

Samuel Čellár