takže ty hovoríš že to bude OK? že budeme zarábať jak svine a naše obchody budú prekvitať ako sakury na kjúšú? mohol by som tomu veriť, nebyť prachu čo sa dnes ráno víril nad koženými epedami, ktoré sme z foteliek zložili na zem a chlpatej deky, ktorou som si ich prikryl, aby držali pokope. spal som oblečený, v rifliach, poloroláku a polokošeli, bola mi zima, pretože oranžová pokrývka, ktorú mi dal predseda, bola prekliate tenká a v obývačke sa nekúrilo. zaspal som nejak o pol tretej, s kubom sme dovtedy pozerali schindlerov zoznam. mal som len jedno extra-silné predsedovo mojito a pohár vína, nemal som chuť piť a ani som to nepotreboval. keď som zaspával, napadlo mi, v akom stave sú teraz moji spolužiaci, ktorým som sľúbil, že pôjdem s nimi von, ale nakoniec som sa z toho kvôli lenkinej párty musel vyhovoriť. vlečú niekoho po michalskej alebo taxíkom do dúbravky? veľmi sa mi s nimi chcelo ísť, túžil som po ďalšej extrémnej noci, čo sa to so mnou deje?
milujem jakubovo námestie. pôsobí na mňa príjemným a ukľudňujúcim dojmom, ako žiadne iné miesto v meste. sadol som si na lavičku a zapálil si, na siedmykrát, silný vietor. malý pudlík mi začal ňuchať topánku. chcem objať stromy. takže ako som hovoril, bolo pekné vidieť čiastočky prachu víriť sa v rannom svetle, horšie už bolo vidieť chĺpky deky na mojom roláku. kubo s predsedom dabovali vyvolených. so stanom sme sa ujebávali na burnt face man-ovi, ktorého sme si púšťali cez kilin notebook. ja sa pritom z chuti tak často nesmejem, ale pri stanových hláškach musím. baby to zase prehnali, museli sa o polnoci striedať na záchode, lenka to spravila do smetného koša. vajnorský kostol v noci svieti a vzduchom sa vznáša pach hnoja. pouličné osvetlenie je horšie ako osemročné dieťa. viem, čo som podpísal, mňa neoklamete
neznášam svoju školu nechápem ten iracionálny pocit odpudivosti objektívne to nie je až také zlé ale ja to tam proste neznášam hlavne prednáškové sály a ruch a úzkosť a neistota a ľudia ktorých nepoznám a neviem či mám poznať ale poznať by som chcel pretože by som chcel poznať celé ľudstvo od baníka z chile cez pouličného obchodníka z yaoundé až po záhradníka v sakurovom záhone v kurume. fascinuje ma program google earth, dúfam že o pár rokov bude snímanie ešte bližšie a naživo, dajme tomu že aktualizáciou každú minútu. ach krásny nový svet, nekonečná elasticita ponuky a dokonalá konkurencia
vraj kremácia stojí 26000 sk, kto dopiči je schopný spraviť si biznis zo smrti iných? a pohrebné miesto, spolu s rakvou a posmrtným make-upom je ešte viac. človek nemá istotu ani po smrti, hovorí apuka. každý večer si líham do postele ako do rakvy a každé ráno vstávam z mŕtvych. každé ráno som zombík. teta iza si už kúpila hrob, hoci ešte stále žije. ktovie kde je teraz kačena, s ktorou som skákal na trampolíne v šatni telocvične StF STU a ktorá mi chcela pomôcť keď mi kubík tomi kopol loptu do tváre a mne sa odlomil kúsok z predného zubu. katka tárajka. ktovie, možno je so mnou na fakulte, možno to bola tá baba, ktorá dnes sedela na betónovom múre pri HTF VŠMU, s béžovým šálom a v štrikovanom svetri. tri normostrany publikovanej alebo nepublikovanej filmovej kritiky, jedna normostrana vyliatej kávy. a možno je kačena vonku, študuje alebo pracuje, sleduje víriaci sa prach v rannom svetle, to je jedno, v massachusets, illinois alebo britskej kolumbii, to je jedno. kačena, chýbaš mi pri umývadle, keď mi krváca nos. kubo: mám ti podržať vlasy? kili: netreba nejak to zvládnem. náš malamut gofi v deväťdesiatom piatom odmietol fenku, štekal na ňu a schovával sa do búdy. kačena, chýba mi tvoja utáranosť. chýba mi vrakuňa. strýko držgroš sa zamiloval do káčerky z klondike-u, pamätám sa na ten obrázok, ako s ňou sedel na kopci pri západe slnka. gofi raz skočil na zoliho, jeho penis vysunutý a krikľavo červený. 87 prechádza cez vrakuňu. exotické dievča s ktorým som na výlete v kopcoch pri balatone. nepovedali sme si ani slovo. štekal na ňu a schoval sa do búdy
musím ísť spať, ráno skoro vstávam. niekto ma vždy kriesi z mŕtvych