„Počúvaj ja som úplne skvelá, až nenormálne“ povedala mi žena do telefónu. A ja som jej dal za pravdu: „naozaj, naozaj si skvelá“ a potom som si pomyslel. Teraz moja milá, teraz to bolo iba o chlp. To som nedal do uvodzoviek, lebo to som nepovedal. To som si len myslel. Ale telefón bol už zavesený.

Ja jednoducho nemám hlavu na dátumy. Pamätám si len svoj dátum narodenia ale to len preto lebo mám pekné rodné číslo. Samé šestky. Teda sú tam aj iné čísla ale je ich málo. A potom viem kedy sa mi narodila dcéra lebo vtedy keď sa začína školský rok. Jedno šťastie je, že sa nenarodila vtedy keď sa začínal môj školský rok lebo to by sa nenarodila vtedy ale našťastie teraz je vtedy štátny sviatok a moja dcéra sa narodila o deň neskôr. Oslavuje tak, že chodí do školy.

Pamätám si ešte dátum narodenia svojej ženy ale to si pamätám tak, že ona sa ma opýta „vieš ty vôbec, kedy som sa ja narodila?“ a ja poviem „viem“ lebo viem. Ale pravda je, že keby sa moja žena neopýtala tak ja zabudnem. Nezabudnem, že kedy sa narodila ale zabudnem, že akurát je ten dátum. Myslel som si že to vyrieši mobilný telefón a taký ten diár čo vám pípne aby ste nezabudli. Minule som to tam nahádzal na všetky roky dopredu aby som nikdy nezabudol a tak som na to hneď zabudol. V ten deň mi o deviatej pípol telefón a tam bola správa: “nezabudni, dnes ma tvoja zena narodeniny“ a mňa skoro porazilo lebo moja žena už bola vtedy hore a to dokonca už v práci a myslela si, že som zabudol.

Tak na dátumy ja mám svoju ženu. Moja žena si pamätá všetky dátumy. „Vieš, že tvoja mama má narodeniny?“ opýta sa ma a ja poviem „jasné, že viem, moja mama má narodeniny“. Moja žena už len dodá: „sa môžeš hanbiť, keby som ti nepripomenula, že tvoja mama má narodeniny tak by si zabudol na narodeniny vlastnej mamy“ a ešte dodá: „a vieš ty aspň, kedy mám ja narodeniny?“. Vtedy to mám v suchu lebo viem a len ľutujem, že nemá narodeniny niekedy okolo narodenín mojej mamy lebo tak by som nezabudol. Ale žiaľ nemá. Okolo narodenín mojej ženy nemá narodeniny nikto z mojej rodiny načo by ma žena upozornila ale tak ma neupozorní a neopýta sa v rozčúlení na tie svoje a ja som nahratý.

Moja žena vie ešte okrem všetkých dátumov aké sa v našej rodine vyskytujú aj to, kto má kedy meniny. To myslím nevie z hlavy ale vie to, lebo má maličký kalendár. Mimochodom každý rok v januári sa ma opýta: „počúvaj, nemáš taký malý kalendár? Vieš taký čo sú v ňom meniny“.  A ja poviem, že „nemám“ lebo naozaj nemám. Potom sa chytím za hlavu a najbližšie dva tri týždne nosím domov všetky kalendáre rôznych veľkostí vrátane tých na stenu. „Ahoj, mám tu kalendár“ poviem hoci dopredu viem, že tá veľkosť nie je tá očakávaná. A väčšinou to tak je: „bože, veď som ti hovorila, že malý kalendár. Na teba sa absolútne nedá spoľahnúť. Každý rok je to dookola. Malý kalendár“. Väčšinou začiatkom februára donesiem domov ten správny kalendár. Primeraná veľkosť a sú tam aj dátumy a moja žena mi každý rok začiatkom februára povie: „už ho mám, kúpila som ho včera. Čo mám teraz robiť so všetkými tými kalendármi?“.  Potom už ja nepoviem nič, lebo však čo by som na to povedal a poviem si len v duchu a teda bez uvodzoviek, že na toto už na budúci rok nezabudnem. A potom zabudnem.

Ten kalendár moja žena potrebuje kvôli menám aby mi mohla povedať: „tvoja mama má meniny. Vieš to vôbec“ a ja úprimne odpoviem: „fakt? Vidíš tak na toto som zabudol.“ A potom sa žena opýta: „a vieš aspoň kedy mám meniny ja?“ a ja poviem: „tak toto je úplný vrchol, ty tu na mňa útočíš, hoci ja som doniesol domov sedem kalendárov ale tu sa ja vďaky nedočkám“ a trochu sa akože urazím a utekám k nejakému inému kalendáru zistiť, že kedy to tá moja žena má tie meniny. Viem, že niekde medzi Vianocami a novým rokom ale všetko v hlave nosiť nemôžem.

Teraz ale moja žena zlyhala. Boli sme na výlet v Tatrách a tam sme nemali náš kalendár. „No zbohom“ povedala moja žena, keď sme sa vrátili a ona sa pozrela do kalendára, „tvoj otec mal meniny“. „Vidíš, na teba sa absolútne nedá spoľahnúť“ povedal som: „to musím na všetko v tejto rodine myslieť ja?“. Moja žena sa len na mňa pozrela a už som nepovedal nič. Pozrela sa tak, že som si pre istotu ani nič nemyslel, lebo moja žena niekedy vie úplne presne čo si myslím a aj to povie. Ale teraz nepovedala nič.