Často konfrontujem udalosti ktoré sa dejú v našom svete, okolo mňa s tým, ako môžem pozorovať, porovnávať udalosti biblické. Snažím sa nájsť východiská a paralely, no a potom i predpokladať následok ... a niečo podobné vyskúšam i teraz.
V posledných dňoch, keď sa veľa hovorí o Cirkvi, o novom pápežovi Františkovi, o tom, kto ním je, kto bol J.M. Bergoglio SJ a aký bude – už ako pápež, sa viac krát spomenulo i slovo „moc - power – die Macht – empire – fuerza – forza“.
Cirkev má moc. Pápež má moc. Táto moc nám bola udelená a my ju máme – ba čo viac, musíme využívať. No, ale dosť bolo o tejto moci. Zatiaľ to je len o tomto slovíčku. Poďme teda ďalej.
Nie len v súvislosti s pápežom sa hovorilo, a aj stále hovorí, o moci. Aj v slovenskej realite sa často spomína. A tak teraz poďme k Biblii, pápežovi i slovenskej realite.
Jedna z najkrajších pasáži Starého zákona v ktorej sa spomína moc je štrnásta kapitola knihy Exodus.
„Pán hovoril Mojžišovi: "Rozkáž Izraelitom zmeniť smer a utáboriť sa pri Pihachirote medzi Magdalom a morom! Naproti Belsefonu sa utáboríte, pri mori! Faraón si bude totiž myslieť o Izraelitoch: Iste poblúdili v kraji, púšť ich má v objatí! A ja opäť zatvrdím faraónovo srdce a bude sa hnať za vami. Potom faraónovi a všetkému jeho vojsku ukážem svoju moc a Egypťania spoznajú, že ja som Pán!" A urobili tak.“
Tu sa Boh prihovára Mojžišovi a hovorí mu, čo má urobiť, aby sa Izraeliti zachránili. Čo má robiť, aby pravda a sloboda, ku ktorej bol pozvaný i faraón (no odmieta ju) zvíťazili. Čo má vykonať, aby Boh mohol ukázať svoju moc. Ale pozor – akú moc? Chce Pán ukázať svoju neobmedzenú silu? Možnosti? Vojenské zručnosti, či nejaké zázraky, ktorých autorom je?
Nie Boh ukazuje niečo iné. Boh ukazuje a prezentuje svoju moc formou služby, ktorú koná pre Izraelitov. Zachraňuje ich, ochraňuje. Pomáha, prináša pokoj, nádej. Toto je moc, ktorú Boh má. To je moc, ktorá je mocou v službe. A Boh sa nebojí použiť svoju moc, aby poslúžil. A tak ochránil a zachránil.
Včera celebroval svätý otec František svoju inauguračnú svätú omšu. V homílii ktorú predniesol môžeme vnímať jeho živý záujem o poukázanie na podstatu: Boh stvoril človeka na tejto zemi a človek má tejto zemi vládnuť. A dokonca, ja by som povedal, že ozaj mocnou rukou a vystretým ramenom – avšak táto mocná ruka má priniesť záštitu a ochranu, vystreté rameno zase oporu a ochranný plášť.
„Dnes spolu so sviatkom sv. Jozefa slávime začiatok služby nového biskupa Ríma, Petrovho nástupcu, ktorá v sebe zahŕňa určitú moc. Iste, Ježiš Kristus dal Petrovi istú moc, ale o akú moc ide? Po Ježišovej trojitej otázke Petrovi o láske nasleduje trojité pozvanie: „Pas moje baránky! Pas moje ovečky!“ Nezabúdajme nikdy na to, že skutočná moc je služba a že aj pápež, aby vykonával túto moc, musí vstupovať vždy čoraz viac do takej služby, ktorá má svoj žiarivý vrchol na kríži. Musí hľadieť na službu sv. Jozefa, tak pokornú, konkrétnu a plnú viery, a rovnako ako on otvoriť náruč, aby chránil celý Boží ľud a prijal celé ľudstvo s láskou a nehou, zvlášť najchudobnejších, najzraniteľnejších, najmenších, tých, ktorých Matúš opisuje pri poslednom súde v súvislosti s láskou k blížnemu: ktorý je hladný, smädný, ktorý je pocestný, nahý, chorý, vo väzení (porov. Mt 25, 31-46). Iba ten, kto slúži s láskou, vie ochraňovať!“
Viac slov hádam ani netreba.
A slovenský kontext? Hanbím sa o ňom i napísať. S čím je spojená predstava o moci v slovenskom kontexte?
No predsa so zákonom a jeho naplnením. Ja mám moc prikázať a zakázať – beda však tým, ktorí to neuposlúchnu. Ja mám moc byť jediný múdry, ktorý vie podstatu (poprípade, ak je mi nejaká otázka nepríjemná, tak sa tvárim, že nič, ale vôbec nič o tom ani neviem – ba dokonca, že o tom až práve teraz po prvý krát počujem). S čím je spojená predstava o moci – nie so službou, veď služba je niečo ... pfúúú ... tak nízke a malé. Tak pokorujúce, tak prízemné. Kdeže. Moc je iná. Moc nie je služba. Moc je zákon. A ja som zákonodarca. A ja sa pýtam - žeby aj zákonník (?!?)
A dávam ešte jednu otázku: nezabúdame v slovenskom kontexte na parafrázovanú vetu z Jakubovho listu: Kto teda vie dobre robiť – a má moc dobre robiť – a nerobím, má hriech? (porov. Jak 4,17
Komentáre