12.časť seriálu Idoly a omyly II

V dvanástej časti môjho seriálu o idoloch a ich skutočných tieňoch, ktoré vrhali na našu históriu, sa idem zaoberať prípadom Johanky z Arku, inak zvanej aj La Pucelle d´Orléans, alebo Jeanne d´Arc alebo La Pucelle de Domrémy alebo Sainte Jeanne d´Arc. Ľudové vrstvy stredovekého Francúzska jej hovorili jednoducho La Pucelle.

Prípad začal vyšetrovať investigatívny novinár Marcel Gay a jeho compagnon Roger Senzig, paleograf a podľa iných prameňov na webe aj činiteľ tajnej služby Francúzska. Marcel Gay dal obsiahle interwiew v tlači, z ktorého čerpám údaje aj ja. Novinárom často hovorí:  "J'en suis arrivé à la conclusion que les historiens ne savaient pas lire" - Prišiel som k záveru, že historici nevedia čítať. 

Marcel Gay, investigatívny žurnalista podľa vlastného vyjadrenia, nachádzal dôkazy pre svoju teóriu dvojitej identity Johanky z Arku v dôkladnom štúdiu dobových listín a kroník. Aký zarážajúci detail ho priviedol ku heréze, že Saint Jeanne d´Arc nebola upálená v Rouene roku 1431, 30. mája, ale utiekla  a namiesto nej bola upálená neznáma úbožiačka, som nezistila.

Je pravdou, že človek natrafiac na niektoré podrobnosti  jej prípadu sa môže zaraziť, pretože sú v rozpore.

Aj mne napadlo kedysi,  ako mohla obyčajná pastierka kôz z dedinky Domrémy vedieť písať a čítať, perfektne jazdiť na koni a používať suverénne meč?

Marcel Gay to vysvetľuje tajnou operáciou uskutočnenou na záchranu Francúzskeho kráľovstva pred Angličanmi. V roku 2007 o tom publikoval knižku.

Za tým účelom preštudoval dokumenty svedectiev Johankiných bojových druhov-šľachticov, zápisy  zo súdneho procesu s heretičkou Jehanne d´Arc trvajúceho 5 mesiacov a z procesu jej rehabilitácie po 25 rokoch, ktorú nariadil kráľ Karol VII.  Dokumentácia je rozmerná, do nej patria i zápisy mesta Orléans medzi rokmi 1436-1440, teda po oficiálnej smrti Jehanne d´Arc.

Čo také vykonala La Pucelle z Domrémy /Panna z Domrémy/? Zachránila kráľovstvo Karolovi VII.

Jej príbeh je známy. Tvrdila, že sa jej zjavil Boh a počúvala hlasy svätíc a svätca, ktoré jej prikázali aby zachránila Francúzsko. Legenda svätice má však reálne historické pozadie. Francúzsko bolo v  storočnej vojne s Anglickom, vládnuci rod v osobe Isabeau de Baviére podpísal nevýhodnú zmluvu v Troyes, ktorou sa vzdával následníctva trónu v prospech anglických kráľov.

Jehanne d´Arc bola tajnou zbraňou v tejto zúfalej situácii. Podľa dvoch autorov knihy Marcela  Gaya a  Roberta Senziga  ju vychovala svokra Karola VII, Yolande  d´Anjou.  Bola to ona, ktorá nemanželskú dcéru kráľovnej Isabeau de Baviére/Elisabeth Bavorská/ a kráľovho mladšieho brata vojvodu d´Orléans,  potajomky vychovala ako šľachtičnú a použila v tajnej strategickej hre.

Jehanne nevedela len skvelo jazdiť, písať a čítať, ovládala cudzie jazyky, napr. anglický, nosila vlastnú štandardu ako šľachtic a meč, zrejme dokonale ovládala geografiu Francúzska. Toto sú všetko schopnosti, ktoré u vidiečaniek v 15. storočí v Lotrinsku úplne absentovali.

Našla som i ja nejaké zhodné vlastnosti, ktoré naznačujú, že mohla byť z kráľovskej krvi. Jej halucinácie vizuálne i zvukové mohli naznačovať ľahšiu formu epilepsie, prvé štádium, keď prichádza tzv. aura. Epilepsiu mal zrejme francúzsky kráľ Karol VI. "Le Fol"- Karol Šialený, ktorého si vzala Elisabeth Bavorská. Tento gén sa mohol preniesť na Jehanne prostredníctvom jej ilegálneho otca - brata Karola Šialeného, Ľudovíta Orleánskeho.

A nakoniec, rádioaktívna uhlíková analýza údajných ostatkov upálenej Johanky bola negatívna. Ostatky uchovávané cirkvou podľa uhlíkovej anylýzy vykonanej v roku 2007 patria egyptskej múmii.

Je to takisto napínavý príbeh ako ten cirkvou posvätený. Len s tým rozdielom, že panna Orleánska to celé prežila, vydala sa za svojho bojového druha milovaného des Armoisa a po 25 rokoch bola rehabilitovaná. Sama Jehanne des Armoises nemala potomkov,  jej oficiálna rodina z Domrémy bola povýšená do šľachtického stavu s menom d ´Arc.

Yolande d´Anjou bola geniálny stratég ovládajúci propagandistické zbrane takisto ako zákulisné intrigy. Dala rozhlásiť, že sú veštby o záchrane kráľovstva a príchode svätej panny, ktorá spasí všetkých. Oduševnenie a čistá oddanosť Jehanne vliali do duše defetistického následníka trónu nádej a chuť bojovať. Jehanne nebola vojnový stratég, no jej príklad  pritiahol šľachticov, ktorí  uverili jej „ hlasom“ a doviedli následníka do Remeša, kde ho korunovali a pomazali.

Zostáva mi položiť si otázku, načo bol dobrý ten druhý oficiálny príbeh o Jeanne d´Arc.  Veď je smutný, cítiť z neho smrad spáleniska a nespravodlivý trest za vernú službu kráľovi. Možno ju bolo treba zatajiť a na to bolo fingované úmrtie ako stvorené. Išlo o to, aby post kráľa nebol ohrozený populárnou La Pucelle, ktorú podľa dobových svedectiev spoznávali obyvatelia zachráneného Orléansu a oslavovali ju. Celá intriga s jej zajatím  mala i finančný úžitok. Za Jehanne dostali zradní Francúzi vysokú prémiu od Angličanov.  Intriga  vyznieva naozaj ako vopred dôkladne zosnovaná. Nielen zachránené kráľovstvo ale aj finančný zisk, ku tomu dôkladná anonymita pre slávnu La Pucelle  v podobe života so svojím verným rytierom na periférii kráľovstva.

O Jeanne d´Arc boli napísané mnohé literárne a dramatické opusy, filmy, hry a výtvarné diela.  Jej osudom sa oduševňovali a posilňovali v ťažkých dobách Francúzky a Francúzi, keď bolo treba prejaviť vlastenectvo činmi. Ten smutnejší príbeh o Jeanne d´Arc sa stal jedným z užitočných príkladov pre mládež  a preto na konci chcem dať na výber čitateľovi, ktorá varianta sa mu viac páči, či tá s happyendom alebo tá so zradnou popravou. Nech už sa rozhodne akokoľvek, pád idolu zrejme nehrozí, Johanka vykonala svoju historickú úlohu i tak.

Pramene použitých údajov: 1. Interwiew s Marcelom Gayom: http://www.linternaute.com/histoire/magazine/interview/marcel-gay/methode-de-travail.shtml

Indície, že išlo o príbuznú Karola VII: bola zrejme epileptička.

Predošlých 11.dielov Idoly a omyly II.

čokomilka