Je mi ľúto,

odchádzam,

 strácam krídla v búrke,

 no na tom už nezáleží,

 som preč.

 Bolo ticho,

 boli hádky,

 rýchlo bežal čas,

 opúšťam to ,

 čo mal som rád,

 a život opúšťa mňa, zas.

 Ani slzy nepomohli,

 príliš silno tiekla krv,

 čo som videl už nezabudnem,

rozmýšľať som mal najprv.

 Bral som iným nádej,

 aby som žil v miery,

 a teraz je peklo to,

kde moja duša mieri.

 Vlastnou rukou neváhal som,

siahnuť na krv svoju,

 smrť sa trestá smrťou,

ja pridám sa k mŕtvym voju.

Krv mi tečie dole rukou,

 vyrýva do nej znamenia,

v tele mojom rozprúdi sa,

 silná bolesť pálenia.

Jej pach sa hrnie k nosu,

silnie každou kvapkou,

 až teraz prichádzam na to,

že život je vecou,

 príliš vratkou.

Žil som aj keď nechcem,

umieram lebo musím,

za všetky viny a smrti,

 čo dodnes v sebe dusím.

 Je koniec,

 klesám na chladnú zem,

 s úškrnom na tvári,

 zbohom už viac nepoviem.

V pekle ma víta len tma,

 a chlad som sám,

 keď v tom zrazu svetlo,

krik,

 ja vraciam sa k vám.