Nuž jednoducho sa to stalo. Láska jej uletela do diaľav. Už navždy. Nezanechala ani tak smútok, ale skôr akúsi neviditeľnú stopu neistoty. Srdce jej postupne zamrzlo. Celá sa schúlila. Stiahla sa kamsi do ústrania. Zmizol jemný úsmev. Tvár nadlho vyzdobila melanchólia. Jej pohľad čokoládovo-zamatových očí prezrádzal žiaľ. Stratila celých sedem rokov. Zahodila za hlavu prakticky tie svoje najkrajšie. Naivne verila, že muža zmení k lepšiemu. Nepodarilo sa.

Nadobro pochopila, že spoločný život s ním už nebude možný. Pomaly, postupne rezignovala. Nakoniec to bude takto aj lepšie. Konečne sa zbaví nezmyselnej záťaže. Postupne osamotené srdce pookreje. Čas zacelí rany. Svoje kroky nasmeruje pomaly vpred v ústrety novým možnostiam. Veď život predsa nekončí. Ba možno pre ňu ešte len začína...