Pondelok , 2.7.2007

   Minister zdravotníctva, Ivan Valentovič , predstúpil so  správou o  stave svojho  rezortu  pred  poslancov NR SR.   Veľkej podpore sa však radovať nemohol. Rokovacia sála bola zväčša prázdna a o samotnú  ministrovu  správu mala  záujem iba opozícia, ktorá ministrovu správu  podrobila  kritike  a  zároveň  ju prirovnala k slohovému  cvičeniu, ktoré  neprináša pre  zdravotníctvo  žiadne  riešenia.  Objektívne  je  však  potrebné  pripustiť,  že  ani  jeden  z  doterajších  porevolučných ministrov  nedokázal  vytiahnuť  zdravotníctvo z  jeho mnohých  problémov, a  tak súčasná  posledná  správa ministra sa nevymyká z radu jeho predchodcov, ktorí zdravotníctvu veľmi nepomohli,  ale  iba sršili  nápadmi,  ktoré skôr ako by mali pomôcť zdravotníctvu ,  len  zhoršovali nielen  stav  v  zdravotníctve,  ale  aj  pacientov  ( koľkí  postarší  ľudia  sa  hnevali, kedˇ  bývalí  minister  Zajac  zavádzal  poplatky ).  Preto  sa aj mnohí potešili, kedˇ súčasná vláda Zajacovu kvázi reformu zrušila.  Ani  ja  nevidím  reformu  zdravotníctva  v  spoplatňovaní zdravotníckych služieb, pretože mnohí lekári sú už dnes súkromníkmi,   ktorým  sa   darí   neporovnateľne    lepšie  ako   štátnym  lekárom  pracujúcim  v nemocniciach.  A práve štátnym    lekárom   a     zdravotníckym     zariadeniam    treba    pomôcť,    a    preto    súhlasím    nielen    s     redukciou  nemocničných    lôžok ,    ale   aj   nemocníc.   Ale   na   takúto   rozsiahlu   reformu   treba  odvahu  a  hlavne premyslený, kvalitný     plán,     ktorý    získa    podporu    naprieč    politickým   spektrom,     aby    nová   vláda   nemenila   rozhodnutia  predchádzajúcej.   Len  sa  bojím,   či   je takýto konsenzus politikov u nás možný.