Ráno som sa rozhodol, že s kolenom musím niečo robiť. Tak som si našiel adresu na OZP (tam kde som zdravotne poistený), ale pre istotu som sa rozhodol, že ešte zavolám. Po asi 10 (možno 15 minútach), keď mi vyhrávala muzika a pravidelne som bol ubezpečovaný, že som v poradí a že sa bavia s niekým, kto sa dovolal predo mnou, som začínal nadobúdať veľmi silné podozrenie, že sa museli spriahnuť s operátorom a dohodli si nejaký revenue share z môjho času na linke. Vzdal som to. Rozhodol som sa to risknúť a ísť tam priamo.

Keď som došiel do Holešovíc (odo mňa je to skoro cez celú Prahu), celkom ma potešilo, že som hneď našiel miesto na parkovanie. Dokuľhal som sa do office. Tam sa zrovna uvoľnilo okienko. Tam ma čakala pani, ktorá sa automaticky spýtala, že čo by som rád. Tak som jej vysvetlil, že by som rád kartičku poistence, lebo sa niekde zatúlala. Tá mi vysvetlila, že ju určite posielali na adresu trvalého bydliska (v mojom prípade je to do Brna, lebo pre ČR mám travalý pobyt tam). Tak som sa zatváril kyslo  a vysvetlil, že tam rozhodne nie som. Potvrdila mi, že sa kartička vrátila (zaujímavé, majú to v systéme), ale že je na pobočke na Prahe 4. Brr... V tom som sa zháčil, že prečo to posielali do Brna, že VZP to posielala vždy na adresu zamestnávateľa. A že prečo som tam potom vypisoval kontaktnú adresu, keď na to kašľali. Pani bola tak milá, že zavolala na tú pobočku a dohodla, aby mi to poslali domov (do Prahy) a vytlačila mi ľajstro, ktoré dočasne nahradzuje kartičku.

Tak som sa pobral k lekárovi. Rozhodol som sa ísť do Spálenej, lebo tam by mala byť moja zdravotná karta (pokiaľ ju ešte neskartovali, lebo keď som tam bol pred troma rokmi (asi po štyroch rokoch), tak sa tvárili, že ju nemôžu nájsť). Po chvíľke postávania na chodbe, sa objavila mne známa tvár (na tváre mám dobrú pamäť) pani doktorky. Tá sa pohotovo spýtala, že čo by som rád. Ja, že mám problém s kolenom. Že na ňu nemám ani čakať, že mám ísť o poschodie vyššie na chirurgiu. Tak som sa tam dokuľhal. Sadol som si do čakárne a pokorne čakal. Boli tam ešte asi 4 iný ľudia. Boli tam dvaja chirurgovia, vľavo pani doktorka pre UK a vpravo pán doktor pre ČVUT.  Bolo 11:30 a pani doktorka mala na dverách oznam, že v piatok pracuje do 12:30 a že posledného pacienta zoberie 30 min pred koncom. Že ďakuje za pochopenie. Po asi 45 minútach čakania vyšla na chodbu a že čo by som rád. Ja, že mám problém s kolenom, ona že to je prípad pre ortopédiu, alebo mám skúsiť pána doktora vedľa (očividne sa už chystala domov). Tak som tam asi ešte 15 minút čakal, ale pán doktor trpezlivo vyťukával správu na písacom stroju a ja som si spomenul, ako som tam bol pred veľa-veľa rokmi, tiež s kolenom, keď som sa vratil z Thajska, kde som sa vybúral na motorke. Rozhodol som sa. Zavolal som do Clinica, kde je vraj najlepšia ortopédia v krajine. Bolo skoro pol jednej. Dohodol som sa na jednu.

Sadol som do auta a snažil sa tam dostať čo možno najrýchlejšie. Dorazil som presne. Pani z recepcie ma hneď poslala o poschodie vyššie na röntgén. Keď som sa asi po pol hodinke vrátil a posedel si asi 5 minút v čakárni, pozval si ma pán doktor.

Zobliekol som si nohavice a ľahol na lôžko. Pán doktor ma poťahal za nohu (vždy až do miesta, kde som sa tváril, že to už vážne dosť bolí). Potom sa usmial odbehol a striekol na koleno nejaký sprej. Vytiahol striekačku, namontoval asi 5cm dlhú ihlu a celú ju zabodol do kolena. Celú striekačku naplnil krvou, potom ju vystriekol do pripravenej nádobky, opäť zabodol, tenktokrát iba odpojil striekačku a ešte raz to zopakoval. Potom sa spýtal, či sa cítim dobre, či mi nie je zle. Bolo mi dosť teplo a som sa i spotil. Že som vraj zbledol. Asi hej, nie každý deň pozerám ako mi z nohy vyťahujú pol litra krvy. Potom mi dali ortézu a šiel som domov. Mám prísť za dva týždne na kontrolu. A doporučuju mi plastiku. No, ešte to s nimi preberiem....

Potom som si zašiel na raňajky do Góvindy. A šiel odopočinúť domov. Večer som ešte pre jeden server, ktorý teraz inštalujem a potom v taiji akadémii na rozprávanie o letnej návšteve Číny.