To mi nie je jasné, či mi môže chýbať niečo čo som vlastne nikdy nezažil. Knižka čo som nikdy neprečítal. Spomenul som si na to keď som spomínal na gumipušku. Ani tú gumipušku som ale poriadne nemal. Teda neurobil som s ňou nič také mimoriadne. Ak sa teda nepočítajú modriny na Ivanovi B. Ale vďaka tej gumipuške som si spomenul na tú knižku. Na Pál utcai fiúk. Na túto knižku:

 hotdog.hu

Tá knižka bola na povale. Na povale u babičky. U naďmami. Na povale boli také staré kufre. S jedným bol naďapa v Kanade. A teraz za to krk nedám ale možno práve v tom som tu knižku našiel. Neznamená to, že naďapa si v Kanade čítal Pál utcai fiúk. Znamená to, že keď už naďapa nikam necestoval tak dali starý kufor na povalu. A ešte to znamená, že keď moja mama vyrástla dali jej detské knižky na povalu do starého kufra. Ale bola to pekná knižka. Boli v nej ilustrácie. O chlapcoch a dobrodružstvách. Poznal z tých dobrodružstiev len tie ilustrácie.

krudylib.hu

Ale vtedy mi stačili. Dokázal som si ten príbeh vymyslieť. Prečítať som si ho nevedel. Nikdy som sa po maďarsky poriadne nenaučil. Naďmama sa nikdy nenaučila poriadne po slovensky. Mama bola v Košiciach a ja na prázdninách. Bola tam síce moja sestra, ktorá sa naučila po maďarsky ale práve vďaka tomu sa prevážala na zadnom sedadle pionierky. Nemyslím na nič nemravné. Myslím na takú motorku, na ktorej sa vtedy prevážal každý chlapec na dedine. U mojej babičky a aj inde. A moja sestra sedela na zadnom sedadle a na nejakých Pál utcai fiúk nemala ani pomyslenie. Mala pomyslenie len na tých fiúk-ov s pionierkami. No nemal mi to kto preložiť. Tak som si to len vymýšľal.

Úplne som na tú knižku zabudol. Nikdy som si ju nezobral do Košíc a po tých prázdninách som ju už nikdy nevidel. Asi ju naďmama dala do iného kufra alebo ju vôbec nedala na povalu. Pál utcai fiúk z môjho života zmizli skôr ako sa tam udomácnili. Ostala mi v hlave len spomienka na to, že som im ako chlapec strašne závidel a že som chcel byť nakreslený na jednej z tých ilustrácií. Teraz som si spomenul a použil som google.

Vtedy keď som bol chlapec by slovo gúgl bolo asi nadávkou. Keby som takému chlapcovi na pionierke povedal: „ideš na gúgl?“ asi by si myslel, že ho volám do bitky a bolo by po paráde. Lebo z ilustrácií viem, že Pál utcai fiúk sa biť vedeli ale veľa bitkárskych ťahov sa z takej statickej ilustrácie nenaučíte. Vtedy to bolo jednoducho bez gúglu. Nebol dokonca ani satelit. V podstate nebol ani farebný televízor. Teda niekde už bol ale u babičky nie. No a na tom gúgli som vygúglil aj toto:

A tak ako som si pri gumipuške spomenul na knižku tak som si pri gúgli spomenul na ten film. Ja som na neho úplne zabudol a pritom som ho určite videl. Cez prázdniny u naďmami na tom starom čiernobielom televízore. Takže ja vlastne Pál utcai fiúk predsa len poznám. Predsa len som mal tie ilustrácie aj rozpohybované. Síce čiernobielo ale boli. Nebol som si pri tom plagáte istý iba v jednom. Či som im ja aj rozumel. A tak som použil ďalší vynález. Jútúb. Vtedy, keď som bol u naďmami na prázdninách nebol ani jútúb. Ja keby som vtedy zastavil toho sestrinho frajera na pionierke a povedal mu: „jútúb“ asi by si myslel, že frajerujem po anglicky a že on je trúba. Ale ktovie, po anglicky sa vtedy tak veľa tiež nehovorilo. Aj v tej telke sa hovorilo po maďarsky.