Nazdar, Hugo.
Píšem ti dáko často v poslednej dobe, čo? No čo ti poviem, nie je to med lízať. Túto povedačku inak nechápem, prečo by niekto lízal med? Je to nechutné a lepkavé svinstvo a navyše slušní ľudia, ako napríklad ja, sú naň dokonca aj alergickí.
Vždy si sa mi smial, keď som ti hovorila, že som v minulom živote bola Johanka z Arku. Nevymyslela som si to, povedali mi to dve veštkyne a jedna podivná psychoterapeutka! Môže to byť pravda, lebo posledné slová tejto dievčiny si pamätám veľmi dobre: "Držte kríž vysoko, nech ho vidím cez plamene!", povedala. Verila tomu, že hovorí s Bohom, do poslednej chvíle. A ja si myslím, že s ním aj hovorila. A Boh nie je namyslený dilino, on hovorí s hocikým. Aj so mnou, nedávno. Ležala som v posteli, v celom dome bola tma a ja som sa ho potichu pýtala, prečo chce, aby som bola sama. Prečo vedľa mňa niekto neleží. Mlčal.
Na ďalší deň som sa so šampusovou fľašou a Lindou po pravici pýtala znova a hlasnejšie. Myslím, že aj o trochu vulgárnejšie. Veď ma poznáš, keď mi niekto neodpovedá, pýtam sa naozaj nahlas. Zasa mlčal. V ten večer sa mi ktosi prisnil. Bol krásny, múdry a miloval moje poviedky, si predstav. Podlamovali sa mi kolená a pri predstave, že naozaj existuje, som si hrýzla do spodnej pery tak, ako si neznášal, keď som to robila, lebo si mal pri tom kučeravé myšlienky.
Pár dní sa mi ešte sníval, ale dnes som sa zobudila. Nalomila sa mi prilba, ktorú si mi pred rokmi daroval. Sedeli sme na obrubníku starej studne u vás v záhrade, pili pivo z fľaše a ty si povedal, že potrebujem prilbu na dušu, aby som sa veľmi neudrela, keď ma nieto neopatrne stiahne z oblakov a šmarí mnou o betónový chodník. Vtedy si mi takú daroval a ja som ju poctivo nosila. Neuchránila ma síce od zlomených rúk či nôh, aj zlomené srdce stihlo zrásť, ale hlavu uchránila. Vraj je na mne najcennejšia, si podotkol. A ja ti za to ďakujem.
Pôjdem si adoptovať mačiatko. Malé a huňaté, bude iba moje. Dám mu tvoje meno a budem ho milovať. Jedno sme raz spolu zachránili, pamätáš? Spávalo mi na krížoch a ty si tvrdil, že to je tým, že si toho veľa nakladám a mačky vyhľadávajú zlé zóny, aby ich neutralizovali. Dúfam, že tomuto mačiatku bude dobre v prilbe.
Maj sa, Hugo, rada som ťa zasa kontaktovala. Dúfam, že sa veľmi nenudíš a máš čo čítať, hoci píšem pomenej.
Veď vieš, je kríza. Vedomia.
Objímam ťa, ako len ja viem.
S láskou
Surr
List Hugovi. O Bohu, prilbách a mačacom kožuchu.
08.03.2014 20:18:49
- | stály odkaz
Komentáre
Škoda, že nie som Hugo.
Čo sa týka Boha, prečo ti neodpovedá na otázky tvojej samoty, načo by ti odpovedal? Ty predsa odpovede poznáš. Dokonca aj ja som na jednu prišiel - pomôž si človeče, aj ja ti pomôžem.
Ešte niečo. Čo s Hugom bez kučeravých myšlienok? Teraz, nie po živote...:-)))
hehe,