Šľak ma ide trafiť z tmy v hlavách

        Neberte to ako urážku - ale máme v hlavách tmu. Ja viem - občas vám v mozgu niečo blikne - ale to neplatí. To blikanie - to sú len zvyšky po predkoch, ktorým to v hlavách svietilo ako v jedálnom vozni rozsvieteného Orient expresu. Ale nám už len blikne a zasa je tma. Občas nejaká tá malá násobilka, sem-tam nejaký letopočet a ďalej žijeme celé dni, mesiace v tme ako krti.
Raz neviem, čo si počať s tou tmou v našich hlavách. Ako keby sme všetok rozum potratili. A pri tom sme ho nepotratili. Je tam v tme, čaká kým sa nám rozsvieti v hlavách dáke to svetielko z dákeho svetelného zdroja, ale zdroja niet. Toľko sa rozhodujeme, aké svetelné zdroje by boli pre naše hlavy najoptimálnejšie, na aké svetelné zdroje by sa bolo načim v demokracii napojiť, ktorý myšlienkový prúd ako zdroj použiť - či Západný, vyskúšaný, ale drahý, alebo Východný, tiež vyskúšaný, ale lacnejší... a v hlavách je zatiaľ tma.
Ale s takými hlavami sa budeme ešte dlho motať na mieste. Miešať karty v tme vedia len tmári a - bohuotcuprisahám - tmári sa so svojimi novučičkými kartami zahniezdili v tých našich kartárskych dúpätách a robia šarapatu. Hrať v tme - to je situácia na šľaktrafenie.
Pamätám sa na legendárnu príhodu, ktorú popísal Meďar Frigyes Karinthy, kvalitný spisovateľ - nevyliečiteľný budapeštiansky kartár. Hrávali v herni, ktorá nemala okná, a preto sa dalo hrať len pri umelom osvetlení. Raz sa nejakí dobráci dohodli, že si zo svojho spoluhráča, čo tiež mal v hlave tmu, kruto vystrelia. Pred začatím partie podplatili čašníka, aby zhasol počas hry svetlá. I rozdali karty, načala sa partička a po chvíli nastala tma ako v rohu. Zainteresovaní vtipkári hrali ďalej, ako keby bolo svetlo. Nezainteresovaní tĺk namietol: "Počkajte, chlapci, zhaslo svetlo, nevidieť, potme sa hrať nedá...!
Zainteresovaní vtipkári sa zarehotali a hrali ďalej. Aká tma? Aké zhaslo? Čo ti šibe? vysmievali sa tĺkovi. Tĺk ich ešte chvíľu prosil, aby v tme nehrali, ale oni sa tvárili, že je svetlo. Tĺk si v tej chvíli uvedomil, že asi oslepol. Keď potom čašník zažal svetlá, tĺk mal šedivé vlasy! To sa volá autosugescia: vsugeroval si, že je slepý!
Nuž a s nami - pretože máme v hlavách tmu - hrajú naši tmári podobnú hru. Snažia sa nám nabulikať, že je tu svetlo, že sa privatizuje, že ideme na Západné zdroje a že je všetko v poriadku. Občas nejakému novinárovi blikne v hlave svetielko a uvedomí si, že je strážnym psom demokracie, ale ostatní sú plyšoví medvedíci obchytkávaní tmármi.
Najvyšší čas, aby sme naše kopone, v ktorých sa krčia mozgy v tmách, napojili na dáke kvalitné zdroje energie. Najvyžší čas, aby sa nám konečne rozsvietilo, čo za hru to tu s nami hrajú zainteresovaní. Lebo ak nám zostane v gebeniach tma - rozsvieti sa až našim deťom alebo ich detným deťom a budú sa našej generácii smiať ešte aj o tisíc rokov. Lebo nikto nám hlavy v tme nedrží. Nie sme okupovaní, máme vlastné územie, jazyk i peňažnú menu. Ešte nikdy sme nemali takú príležitosť, aby sa nám v hlavách rozsvietilo! Šľak ma ide trafiť z tmy v našich hlavách!

Zdroj: Július Satinský: Šľak ma ide trafiť, HEVI 1997
------------------------------------------------------------------