Matahár mi furt vravieva, že priveľa čítam. A myslí to ironicky, s takým tým výrazom v očiach, za ktorý by som aj zachloštila! Aj teraz, čo som si v múdrom babskom časopise, plnom krásnej kozmetiky, handričiek a botičiek, okrem iného prečítala aj o nákupnom maniactve. A jeho prirodzenosti, zakorenej už v praveku.

Tak, kým išli mocní muži na lov nebezpečnej zveri, ženy vzali do rúk prácne  vyrobené nádobky a hor sa do lesov, lesné plody zbierať. Štebotali si cestou, preberali kto a s kým, a hľadali len to najlepšie do svojho domova. Tu nový ploský kameň miesto taniera(čačky do bytu), tam obrali plný krík voňavých plodov s afrodiziakálnymi účinkami(nádherná bielizeň s parfémom), hen zase čosi na upokojenie a lepší spánok detí(čokoládka a iné). Cestou sa vykúpali v zurčiacom potôčiku ( rozumej dnes sauna a vírivka), povyťahovali tŕne z nôh a pochopili, čo je potreba nových botičiek...

Muži prišli z lovu s trofejou krvavou, ženy pricupitali z lesíka s novými objavmi a všetci boli spokojní...

A dnes... čo už, zárobkochtiví muži nám postavili hypermarkety plné skvelých butikov, do ktorých chodíme paberkovať a vyberať, čiže sme PRIRODZENÉ!!! a dostáva sa nám za to od mužov uštipačnosti, kritiky a diagnózy! Vykonštruovanej, vymyslenej a neopodstatnenej. Zrejme od neúspešných lovcov.....

Tak aspoň jedna z Parížskych výkladov, aby sme mali inšpiráciu a že od jesene do jari neprežijeme pokojne bez skvelých kotníkových botičiek, pochopila aj malá Zuza a šlohla moje....

Skvelé úlovky všetkým praje Mata Hari...