Vo štvrtok som mal obchodné jednania v Bratislave. Po skončení jednaní s našim obchodným partnerom sme si zašli na obed do Polusu. Sedeli sme tam pomerne dlho a celkom sa bavili. Jedlo bolo dobré, i keď moje tvarohové knedlíky prešli dvoma zmenami (prvá bola, že mali byť s borievkami a vzápätí sa zistilo, že ani to nie a boli nakoniec s marhuľami). Dobre sme sa najedli a ešte lepšie bavili o kadečom (počínajúc bojovými umeniami, cez zdravie až s 7 sro na Markíze). Tam som zrvovna vravel, že mám veľmi rád Stana Radiča, že je výstižný. V porovnaní s ostatnými toho nenahovorí veľa, ale trefne. Keď sme odchádzali, tak som si ho ani nevšimol, lebo som si práve čítal SMSku z mobilu, ale šiel oproti nám a sadol si do reštaurácie, z ktorej sme práve odišli.

Dnes som šiel na stránkach STV skontrolovať, čie je všetko OK, či je live vysielanie správne nastavené. V prípade, že nejde nič live, tak sa spúšťajú správy z posledných novín. A hneď ako prvá, čo sa mi spustila, bola práve informácia o náhlej smrti Stana Radiča. Dostal v piatok večer infark za volantom.

Musím povedať, ža toto ma zasiahlo viac ako smrť pápeža. Tým nechcem znižovať u nikoho jeho strádanie, proste pre mňa osobne mal oveľa väčšie cenu Stano Radič, ktorého som čo týžden vídaval na obrazovke, ako pápež, predstaviteľ církvi, ku ktorej nemám žiadny kladný vzťah. Našťastie už nie ani záporný. Vadia mi iba ľudia, ktorý sa tam snažia presadzovať rôzne veci.

Dúfam, že tento článok nevyznel tragicky, to nebolo cieľom. Smrť, i nečakaná, je súčasťou života. Občas sa stane, že to niečo niekomu skomplikuje, ale ono to vždy nejako dopadne.