Cesta poznania
Kráčal som neznámou cestou
do hmlistých útrob tajomných,
pod nohami hŕba listov
sťa veľké more z tisíc kníh.
Prišiel som nakoniec k pani,
svoju náruč otvorila,
starý zámok popísaný
žiackou dušou pani ctila.
Milá, krutá, rôznorodá
úsmevom ma obdarila,
krištáľovo múdra voda
nevedomosť zo mňa zmyla.
Pekné chvíle, no aj špatné
stará pani poslala mi,
podaktoré už len matne
zdobia knihy s lavicami.
Komentáre
príde mi
Ahoj,
No, tá pani učiteľka musí byť super, Martin, že ťa toľko naučila
:-))))
Takej zďaleka :-))
No, aspoň komusi... Zdá sa, že básničkárom chýba moje pesničkovanie
Dnes som si spravila prestavočku, nemôžem furt len ťahať a reku pozriem, čo je nové na blogu. Hneď som si všimla tú Dúhovú rozlúčku, to je fakt pekne napísané, vidno, že múza bola k tebe milostivá...