S V. sme boli vonku. Sedeli sme na lúke. Pekne voňal.
Po dvoch rokoch som sa končne naučila spontánne rozprávať, a už takmer bez koktania zo seba vypúšťam celkom logické vety.
Pár krát sme sa roztržito na krátko stretli pohľadmi, pár krát na dlhšie a usmievali sa. Čo mu behalo v hlave?
Vlastne mi na to veľmi nezáleží, rada manipulujem s ľuďmi, tajne si na nich vybíjam svoje frustrácie. No zdá sa, že najlepšie manipulátorské obdobie mám za sebou.
Aspoň pri ňom nemám výčitky z toho, že podvádzam M. Je mi síce dobre, no som si viac než istá, že nech mám V. rada akokoľvek, nikdy neprelomím tú pomyslenú čiaru. Teda nie že by som chcela.
Je fajn byť pre zmenu s niekým kľudným, rozvážnym a zásadovým. Niekedy ma ide roztrhnúť, keď vidím akú blbosť M. zas bez rozmyslu spravil, a potom sa ešte ospravedlňuje s tým ksichtom šteniatka, ktorý dodriapal nový obrus.
Aj keď pri M. sa určite nebudem nikdy nudiť a budeme sa každý deň znovu a znovu prebodávať, asi to budem ja, kto sa za toho druhého niekde pobije, a asi ma aj tak nikdy nedokáže pochopiť, tak ako by som si želala, aj tak si myslím, že to on je tá polka, ktorá behala po svete, až ma napokon našiel, a že máme byť spolu.