tak som sa rozhodla, že idem do knižnice. za chvíľu. lebo už som všetko prečítala, teda okrem jednej, čo sa čítať nedá. a zajtra bude utorok a knižnica bude zatvorená.

chcela som ísť na blogstretko, ale nedalo sa. vážne sa nedalo, nie je to výhovorka. v piatok som bola v práci a v sobotu..
sú jednoducho veci rodinné, z ktorých sa nemôžete ospravedlniť. to už tak býva.
ale mrzí ma to, lebo som oveľa prišla. a mám pocit, že za chvíľu budem zabudnutá, keď budem takto pokračovať :(

cez víkend máme pomaturitné stretnutie. tri dni. mám sa tešiť? už som peniažky poslala aj odvoz sa naskytol. tak prečo stále váham? totiž neváham. chcem sa naklonovať, aby som mohla byť naraz na dvoch miestach.

lebo maratón. maratón je happening. celé tri dni. úžasný zmätok a vytrženie. také pracovno veselé. a je mi ľúto, že tam tentoraz nebudem, lebo som sa celý rok tešila. na atmosféru a ľudí, ktorých vidím raz ročne.

ale bolo mi povedané. že spolužiakov vidím raz päťročne a maratón je každý rok, tak prečo váham. dobre. zmierila som sa.

a keďže ideme do Tatier, súdim, že bude zima, takže si môžem zobrať svoju krásnu novú čiapočku :) je úžasná. s ušami a vrkôčikmi. špinavobiela. keď ma v nej moji chlapci videli, všetci svorne povedali, že je strašná. NIE JE. je skvelá a pristane mi. dokonca aj náš ocko povedal, že keď pôjdem s ním, tak si ju nemám brať..

s ušami znamená, že má predĺžené bočnice

včera som písala somariny  smskovo, dnes pokračujem na blogu.. heh

idem ja do tej knižnice .. som zvedavá, čo si donesiem..