Ráno o 6.45 sme sa stretli traja členovia mini výpravy na stanici vo Vrútkach. Kúpili sme si lístky do Štrby a čakali sme na  rýchlik. Asi 5 minút pred jeho príchodom som žartom povedal, že kľudne môže meškať nejakých 20 minút, že v Štrbe máme 30 minút čas na prestup. AKo som to dopovedal, tak sme si vypočuli oznam, že náš vlak bude meškať 50 minút. V tom momente sme sa mohli rozlúčiť s Nízkymi Tatrami. Mareka ale hneď napadlo, aby sme sme išli teda aspoň do Malej Fatry. Za 10 minút nám išiel vlak do Žiliny, kde sme predpokladali, že nám pôjde bus do Vrátnej. Všetky spoje už išli normálne, a tak sme okolo 9.00 začali šlapať zo Štefamovej smerom do Horných dier.

Počasie nevyzeralo moc dobre, ale aj tak sme to skúsili. Chceli sme výjsť aspoň na Veľký Rozsutec. Cesta cez diery bola ako vždy zaujímavá. V sedle Medzirozsutce sme sa moc nezdržiavali a pokračovali sme vo výstupe na Rozsutec. Všade okolo nás bola len hmla a sem tam mrholilo.

môj brat cestou na Veľký Rozsutec

ja cestou za ním

Brat s Marekom išli rýchlejšie ako ja. Tesne pod vrcholom ma ešte zdržal nakoniec veľmi pozitívny telefonát. Došiel som  na rázcestie pod vrcholom, z ktorého vedie odbočka až na vrchol. Kedže som už na vrchole bol a počasie nesľubovalo pekný výhľad, ostal som a čakal som na chalanov, ktorí si vybehli hore.

Bracho a  Marek na vrchole Veľkého Rozsutca

Počasie nás dosť strašilo a nevedeli sme kam sa až dostaneme. Doholdi sme sa,  že v sedle Medziholie si dáme poradu o ďalšom pokračovaní. Po zaujímavom zostupe, v stále hustej hmle sme dorazili do spomínaného sedla.

ja s brachom pri zostupe z Rozsutca

V sedle sme si dali obed a čakali sme čo sa udeje s počasím. Na prekvapenie všetkých sa ukázalo na chvíľu slnko. Nakoniec sme sa rozhodli, že budeme pokračovať na Chatu pod Chlebom. Počas výstupu na trávnatého obra Stoh sa počasie zmenilo na nepoznanie. Nad nami bola jasná modrá obloha s malými obláčikmi. Aj Veľký Rozsutec sa nám ukázal.

Veľký Rozsutec

Stoh nie je veľmi obľúbeným kopcom kvôli dlhému výstupu. Pomaly sme došli na jeho vrchol a začali sme sa kochať nádhernými výhľadmi.

na Stohu

Stoh je známy aj svojími úsekmi, kde je treba prekonávať nekonečné blato. Cesta hore nás prekvapila, pretože sme čakali viac blata. Za to cesta dole nám to vynahradila. Aj napriek veľkej snahe nespadnúť som skončil 3x  v blate.

cesta zo Stohu

Po zostupe zo Stohu nás čakal už len príjemný hrebeňový úsek až k Chate pod Chlebom. Mali sme kopec času a preto sme si užívali krásu okolo nás.

bracho uniká pred Rozsutcom...

... a aj pred Stohom

V pohodovom tempe sme dorazili na Chleb a užívali sme pokoj a kľud na hrebeni. Dúfali sme, že počasie nám vydrží aj na druhý deň, kedy sme chceli pokračovať cez Kriváne na Suchý a potom dole do Turčianskych Kľačian. Prvý deň sme sa zaončili na Chate pod Chlebom. Prehlasoval som oboch aby sme spali v chate a išli sme pripraviť večeru.

príprava večere

Po jedle sme si dali pivko, po ktorom sme chceli ísť spať. Lenže jedno pivko nám bolo málo a tak sme relaxovali dlho do noci...

Rános sme vstali medzi prvými a začali sme sa chystať na pokračovanie túry. Celé osadenstvo chaty bolo prekvapené, že sme takí čulí.

Cesta do Snilovského sedla je pohodová a tak sme čoskoro boli naspäť na hrebeni. Ostiaľ je to nejakých 40 minút na Veľký Fatranský kriváň, najvyšší vrchol Malej Fatry. Keď sme vyšli hore, boli sme tam sami. Lenže zrazu sa tam začalo tisnúť veľké množstvo "tiež"turistov, ktorí sa vyviezli do sedla lanovkou a v kľude si vyšli na vrchol. Urobili sme vrcholovú fotku a ponáhľali sme sa ďalej.

Veľký Fatranský Kriváň

Ďalším cieľom bol Malý Kriváň. Cestou k nemu sa odohrávalo nádherné prírodné divadlo, keď sa prelievala hmla cez hrebeň z jednej doliny do druhej. Je to nádherný pohľad, ktorý odporúčam vidieť. Pod Malým Kriváňom sme si dali väčšiu puazu  a urobili sme si výdatné raňajky v tráve. Potom sme vyliezli na vrchol a pokračovali sme  až do nášho cieľa v Turčianskych Kľačanoch.

Som veľmi rád, že nám táto túra vyšla. Aj keď pôvodný plán bol úplne iný, aj tak sme boli všetci spokojní.