Dnes inšpirujúco sneží. Nepríjemný vietor a čľapkanica pod nohami už také inšpirujúce nie sú. Ale aj tak je sneženie v dnešnom šialenom globálne otepľujúcom svete vzácnosťou. Kamerovými očami hľadím na snehové vločky, ako sa za oknom zabávajú v rytme fúčiaceho vetra a striedajú tanečné variacie. Teraz , keď je už podvečer, nie som nútená nejako extra pridávať v pracovnom tempe a len tak si hoviem a fantazírujem. Nech je snehu, ako na Kamčatke! Všade parádne mrazivo a dať konečne šancu lyžiam a korčuliam. Hádam sme už aj zabudli lyžovať po skromných a nežičlivých zimách posledných rokov. Dostať sa na zimák, dalo tiež poriadne zabrať. Len čo prituhlo, už sa aj nečakane oteplilo a bolo po ľadových variáciach! No, našli sa také vzácne dni, keď som spolu s deťmi dala korčuliam poriadne zabrať. Spomínam si na ten najnezabudnuteľnejší minuloročný okamih, ktorý mi moje ego, veru, nedvihol. Dotknúť sa ľadu na korčuliach je pre mňa zážitok a preto, ak sa to stane, tak ťažko ma niekto z ľadu dostane...ibaže, ak by som bola na smrť unavená. Tak som to tvrdila do vtedy! Už ma naozaj všetci prosili...tak už poďme domov...som hladná , unavená, chcem si oddýchnuť...a ja len stále svoje:"Ešte aspoň chvíľočku". A potom to prišlo! Báááác! Aká som bola dlhá,v celej mojej kráse, natihla som sa na ľadovú plochu, nie pod zámienkou, že chytám ten najdôležitejší gól môjho života, ani to nebol nejaký herecký pokus ľadovej revue, zahrať pád smiešného klauna a rozosmiať všetkých naokolo, bol to jeden obyčajný, nepodarený, celkom spontánny pád s tragickými následkami. Odniesli si to moje nohavice! Diera na zadku svietila doďaleká a prilákala všetky pohľady. "Och, to je teda trapas"! Nevedela som čo ďalej! Ako sa mám vytratiť z klziska? Čo urobim s tou dierou? A domov?...cez celé mesto! Ja to neprežijem! To budú zas reči! V mysli sa mi odohrávala tragikomédia a všetko naokolo sa mi smialo. Aj moje deti. Hanbila som, ako nikdy predtým! Nestratila som však duchaprítomnosť, dala som si dole sveter, nahodila si ho okolo pása a so vztýčenou hlavou odkočuľovala. Postarala som sa totiž o zábavu a vyzlikací proces tomu dodal aj patričné napätie. Sneh mám rada. Zimu milujem. Na ľade sa do zbláznenia vytešujem. Len nech sa tá tohtoročná zima pekne belie. A čo vy? Pred kým sa hanbíte? Fakt ma to zaujíma...Veď nemá "tvár" to, čo videla, nepovie :):):)