Za mnou je piatková návšteva zubára, víkendové leňošenie a aj včerajšie vysedávanie v hospode. Proste čas konečne dôjsť do školy. Blíži sa čas začiatku prednášky, v triede sme spočiatku traja, potom tuším piati.

Chytá ma taký ten zvláštny pocit. Asi ho pozná málokto, u nás v škole je to ale skoro "normálne". Na našom odbore (a po toľkých rokoch) je nás ako šafránu, a aj z tých málo ľudí sa ukáže na prednáške hŕstka. A tak sedím, počúvam, sem tam niečo napíšem. Atmosféra vôbec nie je ako na prednáške. A stále, aj pol hodiny po začiatku, je nás tu päť.

Dnes je v3etko v "rodinnom" štýle. Von prší, a po triede sa rozlieha dažďové ticho. Profesorka sa otočí a zaperlí: "Dnes je to takový komorní, uprostřed povodní". Prekvapivé? U nás nie, veď je nás tu až päť.