Bola to dlhá noc. Znovu noc bez cieľa. V parku sa všetci hľadali. Andreja vyzerala ako štetka. Slušné, milé dievča to však bolo, ešte aj múdra bola. Iba prvý dojem, keď sa vynorila v tej krátkej nariasenej sukničke spoza kríkov, spolu s kamarátom svojho frajera. Bol hore bez. Kričala som na neho nech sa oblečie, ale neviem už ani prečo a či som chcela kričať. Hlúpy park, hlúpa ja.

Čo tam v noci s fľašou chodíme hľadať? Desiati, dvadsiati... a nakoniec aj tak pospíte na namestí sám so slnečnými okuliarmi na nose, hoci sú tri hodiny ráno. Kuknite do vitríny nejakého nariaseného obchodíka, keď sa ráno vraciate domov. Čo vidíte? Predsa pravdu.

Nič nestojí za to aby ste sa trápili. Ani to, že vaši doterajší priatelia sa na vás pozerajú trochu ináč. Za to že ste kkt si aj tak môžete sám.

Andreja si ku mne prisadla a hovorí, že priateľ je s ňou iba pre sex. Blbé? Andreja je pekné dievča. Ale to som vám už povedala. A je to žena, taká normálna, asi. A priateľ? Je to muž, tiež normálny, asi.

Prisadol si ku mne Juro a hovorí, že sa rozišiel s priateľkou. Pýtam sa : " A čo dieťa?"

                    A potom sme svorne skonštatovali... Kto nič nemá nič nestratí. K..... Prečo vidíme až tak ďaleko?

Prisadol si ku mne Jano. Ten že vraj s priateľkou nespáva. "P***, neverím ti ani slovo."

Prisadla som si k chalanom do auta a zistila som že som tam navyše. Tak som vystúpila. Ja nekúrim. Asi by som mala začať LOL.

Prisadol si ku mne jej frajera kamoš a hovorí, že hip hop je jeho životná filozofia. Jano a ja protestujeme a obraňujeme estetiku elektronickej hudby.

Tak si zložím slnečné okuliare, postavím sa z lavičky a čakám na taxík. V spätnom zrkadle vidím hmlu.