Zbehla som kus clanku, zatial sa mi paci.
Mam otazku k tomuto :
"Ako vyplynulo z 1. kapitoly, zelená paradigma predpokladá slobodu voľby človeka, čiže
predpokladá duálny vzťah slobody a nevyhnutnosti.
Nie je cieľom tohoto pojednania rozoberať obecné filozofické aspekty tejto duality,
spomeniem iba jej nedeliteľnosť (bez slobody niet nevyhnutnosti a naopak)"

Tak som sa s tym hrala a vislo mi nasledujuce :
1)prepisala som do logiky vyrok :
(sloboda & nevyhnutnost) , lenze nevyhnutnost = non sloboda a teda sa vyrok meni na : ( sloboda & nesloboda), coz je vyrok, ktory nie je nikdy pravidivy , teda je sporny.
2)Druhy vyrok mi vyplyva z tvrdenia "jej nedeliteľnosť (bez slobody niet nevyhnutnosti a naopak)" a tiez som sa s nim pohrala : coz je vyrok (ne sloboda <=> neni nevyhnutnost) coz je (non sloboda <=> non nevyhnutnost ) coz je
(non sloboda <=> (non) ( non sloboda)) , coz je opat vyrok vzdy sporny.
Vychadza mi z toho ze vztah slobody a nevyhnutnosti (neslobody) je teda exkluzivny , existuje len jedno.A teda neviem ake filozoficke aspkety sa na tom daju rozoberat.
Alebo niekde nieco opominam ?

je to nesporne pravda. Lenže formálna logika dokáže skutočné javy v prírode iba čiastočne popísať. Nedokáže napríklad nijakým spôsobom postihnúť časový vývoj javov. Vo formálnej logike platí tertium non datur, teda ak plati výrok V neplatí zároveň ¬V.
Táto formalizácia je výhodná v matematike, ale v skutočnosti pravdepodobne nikdy nepalatí.
Vezmem si príklad z Wikipédie. Z pohľadu formálnej logiky nemôžu platiť zároveň výroky "Sokratés je mŕtvy" a "Sokratés žije". Vyzerá to v pohode, pokiaľ nezačneme rozoberať čo to značí "žije" a "je mŕtvy".
V každom momente v nás umiera veľa buniek a veľa sa narodí. V podstate nemôžeme absolútne tvrdiť, že sme živí, pokiaľ aspoň jedna časť z nás umrela. A ak umrieme, pokiaľ aspoň časť z nás je súčasťou života, tak nemôžeme povedať s absolútnou platnosťou, že sme mŕtvi. Biologický materiál je neustále recyklovaný, v podstate nikto nikdy absolútne nezanikne a život je jeden nepretržitý proces súčasného vzniku a zániku.
Formálna logika platí iba vtedy, ak idealizujeme formy, z ktorých zostavuje svoje operandy - výroky. Vo formálnej logike je smrť operand, ktorý je idealizovaný do absolútnej neexistencie. A život je idealizovaný do formy absolútnej existencie.
Z podobných dôvodov vznikla iná forma logiky - dialektuika, kde platí tertium datur. V západnom kontexte ju doviedol do vrcholu Georg Wilhelm Friedrich Hegel, na východe vo forme Tao Te Tingu mudrc Lao 'C. V dialektike sa naopak predpokladá, že dva vylučujúce sa výroky platia súčasne, len nie súčasne v rovnakej miere. Že platí neustály boj protikladov, boj, ktorý tvorí ich jednotu. Táto logika sa ťažšie formalizuje, prakticky neviem o tom, že by bola formalizovaná, ale dokáže vysvetliť skutočné procesy lepšie ako formálna logika. Dá sa povedať, že formálna logika je extrémny a špeciálny prípad dialektiky.
Náhoda a nevyhnutnosť sú katagórie, ktoré popisujú absolútne invarianty bytia. Samé o sebe nemajú zmysel, iba vo vzájomnom kontexte. Ako by mohla existovať náhoda, ak súčasne neexistuje nevyhnutnosť? Toto sa môže zdať ako hranie sa so slovíčkami, ale v skutočnost sa viaceré vedy boli nútené v 20tom storočí zriecť formálnej logiky pod tlakom faktov, napríklad fyzika. Ako môže byť súčasne elektrón vlnou a časticou, ke´d z pohľadu klasickej fyziky (založenej na formálnej logike) môže jedným alebo druhým?
Ak sa vrátim k životu, tak zacitujem Friedricha Engelsa: "Organizmy neustále vznikajú a zanikajú. Život je dialektické riešenie protirečenia medzi existenciou a neexistenciou organickej formy".
Ale to je na dlho :)

ok, budem o tom rozmyslat :) dzenkuju