Len tak okrajom ma napadlo, ako sa tu dnes dobre varí...kapre lietajú vzduchom, recepty komentármi, odporúčania blogom...Len ja ako ryba na sucho. Sedím a radšej sa nepohybujem, zbytočne nelietam. Moja metlička strigônska zazerá.  Furtom je na štart pripravená a ja nič...

Za všetko môže papier. Vo vyťahu zavesený. Prilepený...To od receskového lepítka. Na sto stoprov.  Toľko posielal, až sa nestrafil... a tak papier prilepený a popísaný. Ale tým písmenkam ani dolu hlavou nerozumiem. Číslam áno. I keď ...po dobrom spánku sa mi niečo zamarilo, že voda. Od vtedy  do vtedy... a nemfunkčnen.

Bodaj to. Večer som zabudla.  Zásoby narobiť. Zabudla na papier ako na čerta z pekla. Ten by tu mohol dnes aspoň lietať. Aby som sa na ňom vyzúrila. Ale nemôžem. Sedím a čuším. Lebo bez vody v byte...bez milovaného zvuku splachovátka?? No teraz mudrujte, navarte... a iné...

Netrápia ma žaby v bruchu,  hoc by po celý deň škrkali. Trochu postu im nezaškodí. Mojim črievkam prežraným... Aj ústa už stíhli, nebrblú..daj napiť, daj...nebuď sviňa! No, tak to sme tu dnes už tiež mali. O sviniach a o slame...Musím ísť slamu zháňať. Na kapra na slame. Lebo on sa bude vyvaľovať a ja aby som lietala.  Ale dobre také jedlo spomenúť..aspoň sliny preglgnem. Žaby budú mať v  čom plávať! Škoda len , že dačo iné ma tlačí a nemá v čom plávať... Mechurik, koščúrik...ako to s Tebou bude dalej?!?!

To je za trest. Pre mňa. Že si pestujem viac sklerózu a svoj pahltný žalúdoček ako pamäť. Večer ležať, klobásku a syrík paškať.  Na somariny pred polnocou myslieť...Ale papier mi po rozume nechodí!!!  Tak  nebudem ani ja. Teraz po byte chodiť. Však písmenká a prsty vodu nepotrebujú.

Sedím si na zadku a na mojom mechúriku a ticho prehĺtam slinky. Lebo Pirátka zase varila, či piekla...kapra na slame. Ja len očkom smutne po pohári čaju z večera pozerám... a na metlu zazerám. Hrnce darmo  o linku klepocú...Vodári sa dolu  v pivnici stopro rehocú. Že nás treba privykať. Na biedu a hlad...suchoty už mám.

Tak dnes nelietam . Po byte určite, lebo čakám, až budú mať vodári - opravári finito.  Podľa tunajších skúsenosti si robotu šetria... Ja si šetrím čajom. Pomaly sa míňa a asi sa zdvihnem... V markete za rohom majú reštiku a taká reštika aj splachvátko musí mať. Sliny a žaby opijem jedným dvojdecovým džúsom. Dva v jednom. Nakúpim aj sa vymechurikujem...

Ale cítim sa ako ryba na suchu..ani slamu nepotrebujem. Ale ak zoženiem , aj navarím. Ak predtým do pivnice nezídem a riadne na vodárom nezazrem. Vezmem si  aj metlu. Možno, že sa strigy zľaknú a rýchlo dokončia opravu. Nebudú len na zadku sedieť. Oni si medhúriky strážiť nemusia, chlapi jedni! Oni si ten svoj "bicykel" oprú aj pred barákom o strom.   To mám aj ja, na hanbu sveta? Či na hanbu Slovenska??? ... že nemame výdrž.... 

Ja sa ich papierika nezľaknem. Ten nech si nalepený ostane kde je,  ja mám krajší ...na záchodíku.  Ten ani čítať nemusím. Ani nelepí....Idem  a keď prídem a nájdem suchoty...ej budú metly v pivnici samé lietať. A pomedzi to aj vodári.. Na mňa nezabudnú! Stačí, že som ja zabudla na ten ich papier ..o uzávierke vody na celý deň!!!!!

Tak do skorého plávania, kapre a rybičky . Idem žabám hodiť kus šunky, nech vedia, čo je suchota...