Nie vždy musí pršať. Sem tam vyjde slnko. Sem tam o nás šťastie zakopne. A vec tomu dala a aj na mňa sa šťastie usmialo. No zaujímavé bolo to, že to nebolo od neho akési pousmiatie alebo zaškerenie sa. Usmialo sa na mňa od ucha k uchu. Miestami som si myslel, že všetko zlé čo sa mi stalo, sa zkoncentrovalo do jednej skvelej veci. Možno to tak je a možno nie, kto vie. Je to 7 aj pol mesiaca čo si môžem povedať, že som ozaj a úprimne šťastný. Samozrejme nejaké tie "búrky" sú a ešte budú. No niet slnečna bez mračna. Sám to každý určite zažil. Po svojich predošlých skúsenostiach som už v nič dobré nečakal. Ani som sa nesnažil a prišlo to samo od seba. Udalosti a situácia tomu chcela no a stala sa veľmi pekná vec. Nazývame ju láska. Dodnes sa ma drží viac a viac. Nesnažím sa ju ospevovať. Sú ľudia ktorím zničila život. Ale to môj prípad nie je. Radím sa niekde medzi kategóriu tí veľmi šťastný. Bola sranda, že keď už som ani nedúfal, môj čas padol na hranie počítačových hier, peniaze na auto a výbavu pre pc, city boli tie tam...No už sedem mesiacov a nejaké drobné svoj čas, penaize, city skratka všetko vkladám do tohto vzťahu. Ozaj nemám čo ľutovať tým, že do neho toto všetko vkladám, práve naopak. Nejaký vnútorný pocit alebo vnútorný hlas mi hovoria, že by som mal dať ešte viac do vzťahu (snáď prídem na to čo). Som hlboko presvedčený, že budem robiť všetko preto aby to tak bolo. Pretože nie jeden zmysel mi vraví. Ona...je tá pravá. Všetko čo potrebuješ a chceš a musíš mať...je v nej. A už môžem len pevne veriť v to, že to tak pôjde ďalej a robiť všetko preto aby tomu tak bolo.