Si mojou striedkou chleba.

Chcem byť z neho kôrka.

Budem celkom chrumkavá...

Si sladký,

ja zas horká,

čo v ústach po vypití zostáva.

Sme jedno.

Patríme k sebe ako deň a noc.

Ako dúha a dážď.

Stále tá istá...

a predsa ti nie som všednou.

Keď myslíš,

že ma nemáš,

vtedy ma najviac máš.

Ty

Ja

Každý zvlášť

a predsa jedno.

Som pútnik.

Ty mojou cestou,

čo strmými zrázmi

vedie priamo do raja.

Som gitara o piatich strunách.

Poď! Buď šiestou.

Zahráme symfóniu nehy,

spojíme všetko, čo sa nespája.