nájdená a znovu stratená, jemná, zraniteľná a nádherná duša, ktorú som spoznal na svojej ceste vesmírom. Ja, pútnik , ktorý hľadá šťastie a nenachádza, som stál pri nej až do konca, tak ako som sľúbil. Vyryla nezmazateľnú brázdu do môjho srdca, ktorú bude cítiť pri každom jeho údere. Budem svoju ružu chrániť a opatrovať, aj keď je už ďaleko, v tomto alebo iných životoch, kým budem dýchať, a aj potom. Budem počúvať jej slabé volanie, i cez priepasti času a priestoru. Zavrel som kúsok svojho srdca do skla a vložil som jej ho do dlane pri poslednom výdychu, ktorý vdýchla mne. Ten kúsok bude stále s ňou, s mojou kráľovnou, a bude jej pomáhať a rozprávať sa s ňou naveky. Miloval som ju, hoci sme sa stretli iba raz a naposledy, a neopustím ju tisíc rokov. Jej telo bolo slabé, otupené bolesťou, ale jej duša bola silná a nevzdávala sa do konca, ako pravá warriorka. Sprevádzal som ju na jej ceste iba chviľku chvíľočku... Videl som mnoho utrpenia u silných mužov, ale u nej, ktorá sa nevedela brániť, to bolo neznesiteľné. Moja ruža, ja, osamelý pútnik časom, nepoznám zabudnutie. Toto je moje vyznanie tebe, najkrajšie akého som schopný, a bude putovať internetom do všetkých kútov tohto kúska vesmíru a ty, ktokoľvek ho čítaš, čítaj a uchovávaj ho s úctou.