Brodím sa snehom sám,
cesta k tebe je náročná.
A predsa kus seba dám,
túžba bohov stáročná.

Životy sa striedajú,
a večnosť je v hodinách zrnko.
Slzy z očí padajú,
a všetko vôkol mňa zmĺklo.

Žiaľ rozvíja krídla,
a smútok kreslí tvoj obraz.
Radosť kamsi zmizla,
na hladine sčeril sa odraz.

Pery vyschýnajú prázdnom,
a túžba v nás tíško rastie.
Možno nás mali zavrieť k bláznom,
a možno podomnou zapáliť chrastie.

Víchor zo mňa strháva prach,
to, čo bývalo ľudskosťou.
Bez teba mám zo života strach,
a žiaľ sa miesi s radosťou.

Prosím, o tvoju ľudskú sladkosť,
bo život ma chladom trápi.
Chcem prežívať s tebou radosť,
kým osud do mňa zatne drápy.

Uprostred púšte vyrastie ker,
s chuťou tvojich sladkých pier.
Že ľúbim ťa, v to prosím ver,
nech dušou sa rozleje mi mier.

Na perách dotyk vyrytý láskou,
a anjeli uväznení v dlani času.
Si mojou nežne sladkou kráskou,
túžim počuť pieseň tvojho hlasu.

V ozvenách vetra ho hľadám,
kým žiaľ mi zatiaľ taví oči.
Bez teba sťa dieťa padám,
a šťastie odo mňa dnes bočí.

Objím moje ubolené telo,
nehou mi kresli svoje túžby.
By láskou v tebe pnelo,
a zostalo tak s tebou navždy.