Asi som prvý krát zažil krízu vo vzťahu. Jednostrannú krízu, nie moju. Aj keď doteraz neviem presnú príčinu toho všetkého, budem zaspávať oveľa kľudnejší ako pred pár hodinami. Myslel som si, že sa mi rúca môj svet. Ten svet, ktorý teraz konečne považujem za krásny a naplnený, po všetkom tom hľadaní samého seba a všetkých životných prekážkach. Viem, že nikdy nie je nič ideálne, pociťujem to na mojom skúškovom období, ktoré je pre mňa mojim najhorším v kariére, ale opravné to istia :)). No aby toho nebolo teda málo, dostanete strach...strach, že stratíte osobu, ktorú tak veľmi milujete a vnútorne ste presvedčení o tom, že aj ona miluje Vás. Možno som len veľký stresák, ale na niektoré veci mám skrátka nos a cítil som niekoľko dní, že "bude búrka". Prišla dnes...možno neodznela úplne, ale po búrke svitlo slnko. A možno to je len fáza, ktorou som si potreboval prejsť a nejako sa s ňou vysporiadať. No som veľký idealista a takúto fázu už naozaj nechcem :)
Nikdy som sa netešil na piatok tak ako teraz...a dúfam, že to moje slnko bude svietiť aj keď sa vrátim domov.