Vyšla sliepka predvečerom
z komory,
za kôš vajec nesie kdesi
do hory.

           Ide hľadať majstra - zajka
           z hájička,
           ktorý by jej pomaľoval
           vajíčka.

V hore zazrie veveričku
maličkú,
ako lúska suché šišky
na pníčku.

           Zastaví sa, hľadí na pník
           bôrový
           košík zloží, veveričku
           osloví:

Povedzže mi, drahá moja
sestrička,
kade vedie k zajačkovi
cestička.

            A čo tam chceš ? veverička
           zašušká.
           Vajká nesiem pomaľovať,
           drahučká.

To ti veru i ja spravím
z ochoty
i tak teraz nemám súrnej
roboty.

           Sliepočka len porozmýšľa,
           pohúta,
           prekvapí vraj zajtra iste
           kohúta.

Zjedná sa hneď s veveričkou
na veru,
po vajká si zajtra príde
k večeru.

           Len čo sliepka vyjde z hory
           v lúčinu,
           veverička na hody zve
           družinu.

O chvíľu sa na sto družiek
pozháňa,
jedia, pijú, veselia sa
do rána.

           A keď potom sliepka príde
           do hory,
           veverička s údivom jej
           hovorí:

Zajačik dnes, drahá moja
maličká,
ukradol mi maľované
vajíčka...

           Ak chceš teda na Veľkú noc
           krasličky,
           bež len za ním, skryl sa kdesi
           za kríčky...