Stále, keď sme sami, zapletá mi vlasy. Niekedy sú to ležérne a voľné pletence, inokedy prísne a pevné pšenice. Značkujem si teritórium, odpovedá, keď sa pýtam na dôvod. Kúpil stoličky. Šedé, plastové so severským dizajnom na drevených nohách. Presne také, aké som si vždy predstavovala k masívnemu jedálenskému stolu, na ktorom sa dá jesť, pracovať i milovať. V celom domove nebolo okrem igelitu, niekoľkých krabíc a množstva psích chlpov ešte nič. Až na tie štyri stoličky. Celý deň som ja natierala steny na šedo a on varenie striedal s hraním hier, pričom ležal v Mamutovom pelechu. Po zotmení bolo všade cítiť farby/laky, no napriek horúčave založil oheň v kozube, ktorý sme mali v spálni. Ak nevybuchneme teraz, tak asi prežijeme všetko, že? Z najväčšej izby s kozubom, ktorá by fungovala ako skvelá obývačka s jedálňou, spravíme spálňu s dvoma pracovnými stolmi, zhodli sme sa. Dokonalé. No ale keď sa zotmelo a všade páchla šedá, prvýkrát rozložil oheň v kozube. Horúca letná noc a romantický kozub. Také naše . Kým som sa sprchovala, z tých štyroch stoličiek vytvoril simulovanú pohovku oproti kozubu, veľmi nepohodlnú pohovku, ale čert to ber, tá atmosféra! Sadla som si vedľa neho a vyložila si nohy na jeho vyložené nohy a sledovala psiny ležiace v tom pekle pod kozubom. Ešte aj oni pochopili tú atmosféru kopírujúcu červenú knižnicu a tvárili sa ako luxusné kožušiny. Cestou po pivo som vzala čiernu fixku pohodenú na kuchynskej linke. Tetovania na jeho ruke, ktorú mal majetnícky pohodenú cez môj hrudník, som mu začala vyfarbovať a dokresľovať. Čo robíš, spýtal sa po chvíli. Značkujem teritórium predsa. Usmial sa. No konečne, povedal a napil sa z plechovky. Možno to bolo tým príšerným teplom, ktoré mi orosilo celé telo, ale mala som nutkanie zaznamenať si túto chvíľu; vlastniť tento moment; prehlušiť praskajúce drevo; povedať niečo monumentálne... Ľúbim ťa, povedal prvýkrát.