Rozhodla som sa liečiť. Na liečebňu som to ale nevidela a vôbec som sa na ňu necítila. Bála som sa jej. Rozhodla som sa, že skúsim jesť. Hneď ten deň pri obede som zjedla pár lyžíc. Viac som nezvládla. Môj organizmus nebol zvyknutý na teplú stravu. Celý deň som prevracala, ale nestrácala som nádej, že vyhrám boj sama so sebou. Inšpiráciou mi bol ten chlapec, ktorého som stretla vtedy pri obede. Naozaj sa mi páčil, ale viem, že mnou asi opovrhuje, lebo si dobrovoľne ničím zdravie ako nejaká hus. Ah, som ja ale hlúpa a asi aj dosť naivná.

Po pár dňoch prekonávania sa a skúšok samej seba, som už sem tam niečo do seba dostala a nevyvrátila som to. Moja psychika bola v keli. Každá lyžička pre mňa predstavovala kalorickú bombu, po ktorej sa nedám do dverí, aj keď som vtedy vážila len 36 kg.

Mojím najväčším úspechom bolo to, že si doktori a moja rodina všimli mojej snahy. Ten milí chalan si to všimol tiež a jeden deň ma aj oslovil a vyjadril mi podporu. Tiež sme si vymenili čísla.

Po týždňoch strávených v nemocnici som bola konečne prepustená domov. Domov mi veľmi chýbal a bola som tak rada, že som doma. Tajne som dúfala, že sa do nemocnice už nevrátim a že boj so sebou zvládnem aj sama.
Najhoršie bolo, že mi ešte stále ležala ponuka od agentúry. Snažila som sa cez to povzniesť, ale znova som podľahla pokušeniu. Pri váhe 41 kg, ktorú sa mi konečne podarilo dosiahnuť a zvýšiť ju, som si znova vzala do hlavy, že musím schudnúť. Tak sa môj kolotoč začal odznova.

Moja mama ma ale strážila a hneď si všimla, že zasa nejem. Okamžite mi navrhla liečebňu. Vedela som, že to sama nezvládnem a pre dobro svojej rodiny som súhlasila. Viem, že by neradi o mňa prišli.
V liečebni som strávila 3 mesiace. Bola to najhoršia skúsenosť v mojom živote, ale pomohlo mi to. Domov som sa vracala s hmotnosťou 47 kilo. Bola som na seba pyšná, že som to zvládla a zároveň nahnevaná, že som podľahla takémuto pokušeniu. Konečne som si uvedomila, že žiadna agentúra mi nestojí za to, aby som sa dostala späť tam...

Keď som bola už konečne normálna náhodou som našla číslo na chalana z nemocnice. Zavolala som mu. Pamätal si ma a dohodli sme si stretnutie. Bol na mňa hrdý, že som to zvládla.

O pár rokov na to sme sa vzali. Vďaka nemu som si uvedomila môj stav a možno práve on mi zachránil život. Snu modelky som sa nevzdala. Založila som vlastnú agentúru, v ktorej nejde o váhu a nie sú tam také nátlaky na dievčatá.
Momentálne som najšťastnejším človekom na zemi a dúfam, že mi to dlho vydrží.

Baby zapamätajte si, že nič vám nestojí za to, aby ste si pokazili svoj život a taktiež život svojich blízkych.