Aj keď som sľúbil, že nenapíšem, tak napíšem. Aj Vladimír (keby ste ho poznali osobne, vedeli by ste, že ho takto ľudia bežne oslovujú) to tak robí. Povie, že ide od Vás, zaspieva, zájde za medveďmi a hľa, o pár dní je naspäť. Nie, on má veru tuhý korienok, hocičo ho nezlomí. Beriem si príklad od svojho idolu a s hlavou hrdo vztýčenou a plný odhodlania vraciam sa na tieto stránky.

Nuž, bude to ešte chvíľu trvať, kým sa pán Mečiar stane prezidentom. Päť rokov. (Nestal sa prezidentom hlavne vďaka Krajcerovmu Situ a iným podvratným článkom v médiách.) Alebo menej ako 5 rokov, pretože na Tomášikovej vraj boli videné nejaké staré čarodejnice (nemýľte si to, prosím, s členkami hnutia), šamani a majstri woodoo a TAI JI. V tomto medziobdobí si však beriem za povinnosť informovať verejnosť o činnosti pána Mečiara, zmeniť tak názor budúcich voličov na neho.

Prv by som chcel podotknúť, že pán Mečiar nikdy neklame. Toto berte, prosím, ako fakt, z ktorého budeme vychádzať ďalej. Na rozdiel od zvoleného prezidenta je presvedčený, že slobodný človek, neprezident, je viac ako prezident. Aj napriek tomu sa chcel stať prezidentom, aby nám mohol všetkým slúžiť. Kto iný ako pán Mečiar by bol schopný takéhoto sebaobetovania sa?

Taktiež by som chcel vyvrátiť správy o nevhodnom správaní sa pána Mečiara po voľbách. Nie, neskolaboval. Bol úplne pokojný a vyrovnaný. Ako pokorný politik sa vie vyrovnať aj s nezaslúženou a nespravodlivou porážkou (volebnou, nie prasaťa). Každý trochu rozmýšľajúci fanúšik hneď pochopil, že pán Mečiar mal práve akútnu chrípku a laryngitídu a s pánom Gašparovičom si nepodal ruku z dôvodu, že ho nechcel infikovať. Jasne to dokazujú pískavé zvuky, ktoré vydával, keď sa snažil zo všetkých síl novinárom odpovedať na ich všetečné otázky. Novinári si vôbec neuvedomili, v akom zdravotnom stave sa pán Mečiar nachádza, ale miesto toho to využili na to, aby o ňom písali a ukazovali ho ako človeka neochotného komunikovať s médiami a rozvinuli proti nemu štvavú kampaň.

V posledných dňoch Nový čas priniesol reportáž o tom, ako p. Mečiar trávil dni po voľbách. Bol so svojou asistentkou na chate. Akási azure to pochopila tak, že chatoval na internetovom chate, čo je nesprávne. V skutočnosti p. Mečiar sa venoval výchove mládeže (18 rokov, to je ešte mládež) ku statočnej práci. Ako inak nazvať to, keď dievčatko, ktoré vie len vyspevovať na mítingoch a faxovať je zmotivované, aby sadilo, okopávalo a plelo v záhrade (tak sa vyjadrila pre Nový čas o tom, čo tam robila). Podotýkam, p. Mečiar to robil v čase, kedy by sa vzhľadom k jeho neprítomnosti v rodine kvôli kampani iní snažili byť so svojimi deťmi, vnúčatami.. On sa obetuje radšej pre iných ako pre vlastných..

A nakoniec, s tou v afekte rozbitou kanceláriou to tiež nie je pravda. Samozrejme, nejaké škody sa stali. Lenže dôvodom bolo toto: za Vladimírom, bývalým boxerom, prišli stranícke kolegyne, či by im nepomohol a nenaučil ich nejaké hmaty a chvaty, ktorými by sa ubránili, keby ich niekto chcel znásilniť, pretože v správach hovorili, že v máji je najviac znásilnení. Vladimír im ochotne niečo ukázal, ale pri tejto činnosti sa nechtiac stalo, že časť kancelárie bola zdemolovaná. Avšak je nám teraz všetkým jasné, že sa to stalo náhodou, pri nácviku pacifikovania agresívneho útočníka.

Verím, že sa nad mojimi slovam zamyslíte a pochopíte, aká je chyba, že p. Mečiar nevyhral. A že v budúcich voľbách sa podľa toho budete správať.