Slovom „hyena“ sa Alenine svedomie upokojilo. Takto ju pomenovala jej vlastná sestra. Veľmi ju to bolelo. Po ostrej hádke jej to Eva nemilosrdne vmietla do tváre. V poslednom čase zvádzalo s jej rodinou ťažký boj. Pomaly sa blížila sobota. Posledný termín na vysťahovanie jej nepodarených podnájomníkov.

Sedela v práci ako na ihlách. Netušila čo ju doma čaká. Situácia v jej byte sa vyhrotila. Takmer celé dva roky tam trpela celú sestrinu rodinu. Štyria ľudia však začali byť veľmi rozpínaví. Slová: hranice a miera tolerancie pre nich boli veľkou neznámou. Najhorší vzťah mala Alena so švagrom. Dušan bol človek bez akejkoľvek pokory, egoisticky naladený. Správal sa vždy drzo až arogantne. Týmto zakrýval svoj chabý intelekt, ktorý značne pokrivkával. Žil nezodpovedne. Celé mesiace dokázal nepacovať, aj napriek tomu, že mal doma manželku a dve krásne deti. Celú rodinu tak často finančne ťahala manželka Eva. Alenka často viedla so sestrou dlhý rozhovor o jeho pomýlenom postoji k rodine. Nikdy však nič nevyriešil. Eva si živor bez svojho Dušana nevedela vôbec predstaviť. Neustále sa ho pred sestrou zastávala.

„Radšej takýto ako žiaden,“ to tvrdila zakaždým, keď jej Alenka dohovárala, aby si vo svojom manželstve upratala. Každodenné nepríjemnosti v jej malom byte sa nakopili. Už bolo načase ich vyriešiť definitívne. Dušan si behal po celom byte v teniskách. Jeho správanie začali automaticky kopírovať aj jeho dve deti. V Alenke sa čoraz častejšie objavoval pocit bezmocnosti. Sestrina rodina ju pomaly prevalcovala a chvíľami to vyzeralo, akoby ona sama bola podnájomníkom u nich.

Konečne sa odhodlala situáciu vyriešiť. Bolo to v piatok ráno, pamätala si to presne, lebo sa zo zastávky autobusu vracala domov kvôli zabudnutému pracovnému preukazu. Trpezlivosť jej došla presne v ten deň. Sotva Alena stihla vytiahnuť päty z domu, milý švagor si stihol do jej bytu nanominovať svojich kamarátov. Vrátila sa nečakane a našla ich všetkých sedieť v kuchyni. Dušan nikoho nečakal, a tak jej návratom zostal zarazený. Neskôr sa chcel predviesť pred svojimi kamarátmi a len nevrlo po nej vyštekol: „No čo pozeráš? Čo sa ti zasa nepáči?“ Slovo bosorka dodal tak, aby ho Alenka nepočula. Mal však smolu. Vypočula si všetko do poslednej bodky. Tak takáto je ich vďaka za bezplatnú strechu nad hlavou? Nemienila si s ním vtedy špiniť ruky. Bez slova sa zvrtla na opätku a rozčúlene buchla dvermi. Toto už musí vyriešiť. Aj tak jej trvalo dlho, kým sa k tomu vôbec odhodlala. Sestru a jej deti ľutovala, ale teraz už mala dosť ich citového vydierania z ich strany. Rozhodla sa konečne poradiť s právnikom. Príšelcom sa z jej bytu nechcelo odísť. Teraz však už padol konkrétny termín. Vysťahovať sa už budú musieť. Tak znela prvá výzva od jej právnika, ktorú dostali oficiálnou cestou.

Do výzvy sa ich vzťahy viditeľne zhoršili. Sestra na Alenu gánila a vyčítala jej sebeckosť. Obetavej sestre všetci dávali za pravdu, no ona si svoj rázny postup stále vyčítala. Na svoj osobný život absolútne zabúdala. Pri ich rozpínavosti by sa jej to ani nikdy nepodarilo.

Alena sa pomaly blížila k paneláku. Jej srdce bilo ako zvon. Nervy mala úplne vybičované. Zaťala zuby a odhodlane vošla do vchodu. Znova zreteľne počula to zraňujúce slovo „hyena“ z úst svojej sestry. Cítila ako sa jej vlievajú do tela neviditeľné sily. Alenka ich bude momentálne veľmi potrebovať.