Nechýbaš mi!

Si žltá ako slnko, ktoré na mňa peče,

si ostrá ako nože, díky a meče,

si tá najmenšia zo všetkých v meste,

vidím ťa idúc do mesta po  ceste. 

Každý Boží deň ťa vidím zo pár hodín,

niekedy si pripadám, že sa k tebe nehodím. 

To, že vidím ti až do vnútra dávno vieš 

a že dotýkam sa ťa vieš už tiež.

Poznám ťa, drahá, už nejaké tie roky,

spôsobovala si mi často riadne šoky.

Keď som si myslel o tebe samé dobré veci,

sklamala si, ty žltá zmyja, choď kdesi!

Myslel som si, že budeme kamaráti,

ale je mi lepšie bez teba a tvojich detí.

Že som si s tebou vôbec niečo začal bola riadna smola,

nenávidím ťa, ty hnusná cirkevná škola!