Svetla už zhasli. Ani mesiac nesvieti. Krvavá lázen, sa k nemu blíži. Rakva sa otvára, ruka na kraj sa pokladá. Zdvihla sa mátoha, slávnostne odená. Oblyzne špicáky, von si to vyskočí. Po lúke po stráni, cez hroby preskočí za svojou obetou, isto si vykročí. Noc je už v polnoci. Vedie ju od mesta do tmavej priepasti. Dievčina nevníma, len modré oči. Takže si nevšimla už jej niet pomoci. Odhrnie jej vlásky, jemne ju pobozká, vyskočia rezáky, do tepny zakusne. Dievčina s výkrikom, do temna upadá. Saje a saje, život z nej uteká, zdesený výraz, pomaly upadá. Rakva sa zatvára, démon už usína, ale nie na dlho, ved krv mu je potrebná.