Včera večer som sedela na schodoch za domom a objavila škatuľku zápaliek. V mojej hlave sa odohrával chaos a chcela som sa rozplakať. Nebudem vysvetľovať prečo. To je zbytočné. Jednoducho som vybrala zápalku z krabičky a škrtla ňou. Nič. Vtedy mi napadlo, že vlastne priebeh nášho života sa podobá priebehu horenia jednej zápalky. Niektoré zápalky horia dlho, pomaly, akoby sa nikam neponáhľali. Iné zhoria rýchlo, v priebehu sekúnd, ani sa nestačíte začudovať. Ďalšie sa vôbec nemusia zapáliť. Môžete škrtať koľko chcete, nemáte šancu. Zápalka sa rozhodne, že sa nezapáli. A tak ju musíte zahodiť...
   NIektoré zápalky sa pri pokuse zapáliť, zlomia. Proste škrtnete, a namiesto jednej zápalky držíte v ruke dve.
   Iným sa zošúcha hlavička a teda pokus zapáliť ju častokrát nie je možný...
   A niektorým trvá strašne dlho, kým sa zapália. Škrtnete dvakrát, päťkrát, desaťkrát. A až POTOM sa vám podarí ju zapáliť...

   Vraví sa, že zápalky deťom nepatria. Ale zápalky vám pomôžu uvedomiť si kopu vecí. Npríklad to, že stačí jemný závan vetra a z vášho života môže ostať len ohoretá zápalka...

   Ktorá zápalka ste vy?