Často, keď niekdy neviem ako ďalej tak musím písať, dostať to zo seba podeliť sa svojimi myšlienkami s papierom. Sú dobré aj zlé dni, mali by byť vyvážené rovnakým pomerom ak by bol svet spravodlivé miesto, ale nie je v poslednom čase sú len zlé. Keď čo i len na chvíľku si už myslím, že je dobre, tak sa vždy niečo pokazí. Aj keď by mal byť človek vytvorený tak, aby takéto situácie zvládal, niekedy sa to jednoducho nedá a máme pocit, že sa ideme zrútiť, alebo chceme od všetkého újsť, nechať to za nami a začať odznova niekde inde, zabudnúť na minulosť a žiť život odznova a správne. Ale ako je to "správne žiť?" Môj prípad je taký, že by som sa potrebovala vymaniť zpod nadvlády negatívnych myšlienok, zabudnúť na minulosť, veď už nemá čo nového povedať. Len keď to nie je také ľahké zrealizovať ako napísať, treba začať malými krôčikmi, ale začať musím! Veď v živote ide len o to aby bol človek šťastný, ale dá sa to? Dokáže byť človek skutočne šťastný?