Ako je to, keď sa hráte že milujete muža, keď vlastne milujete ženu. Z toho ako som začala písať tento článok je asi jasné, že to nebude klasický blog. Ani reakcia na nič čo sa okolo nás deje. Či už vo svete LGB alebo v tom bežnom hetero svete. V každom prípade si myslím, že to stojí za to, aby som si nad tým chvílu posedela. A napísala a možno aj konečne priznala ako na tom som a ako sú na tom možno aj mnohé z Vás. Celý svoj doterajší život som žila v domnení, že patrím k mužovi. Odštartovala som to s prvým frajerom na strednej. Bol velmi pekný. Milý. Začali sme spolu chodiť, len preto, že som vedela, že sa mu páčim. Náš vzťah bol skôr o jeho iniciatíve. A mojom zvyku. Možno mi to nebudete veriť, ale po dvoch rokoch som si na tento vzťah predsalen zvykla. Vydržali sme to spolu takmer 6 rokov a môžem povedať, že som po čase naozaj pocítila cit k mužovi. Myslím si, že to bol druh lásky. Ktovie? - Nikdy však som v tomto vzťahu necítila žiadne pohladenie, milý prístup, nežné dotyky. - logicky mi začali tieto veci chýbať. Tak som si neskôr vysnívala iného princa. Doslova princa, ktorý by ma vyslobodil z tohoto mnohoročného kolotoča, z ktorého som nedokázala vystúpiť. Chcela som zažiť skutočnú lásku, tie motýliky v brušku a to všetko čo mi kamarátky opisovali, ... Cchela som to presne tak, ako to opisovali. Cchela som to tak veľmi a tak intenzívne,, až som si to k sebe pritiahla. Ako blesk z jasného neba. Dokázala som ukončiť tento vzťah a bez váhania som sa pustila do druhého. Bol úplne iný. O mnoho krajší. O mnoho citlivejší. O mnoho viac. Proste tak pre mňa. Tento muž bol stelesnením toho, čo si každá žena v živote vysníva. Predstavte si, muža, ktorý by pre Vás obetoval život. Tak presne takého mi zhodili zhora. Bola som maximálne šťastná. Aspoň som si to myslela. Všetko fungovalo ako pomasle. Bola som presvedčená o tom, že chcem byť raz matka jeho detí. Že je to jediný človek, ktorého chcem v živote tiež urobiť šťastným. Že nieje na svete nič a nikto, za koho by som bola ochotná podstúpiť všetko. Všetko čo dokáže len žena zo seba obetovať. Všetko som obetovala. Svoju prácu, svoj celý život. Opustila som rodinu, priateľov, mesto v ktorom som chcela zomrieť. Jednoducho všetko. Ako by som to povedala, keď raz niečo cítite, a ste o tom vnútorne presvedčení, že je to správne. Urobíte to. Neobzeráte sa, či je to dobré, čo hovoria ostatní. Len to urobíte. Presne tak som to vtedy cítila, neviem ako iné ženy, ale ja som dokázala pre lásku obetovať úplne všetko. Po čase náš vzťah prešiel rôznymi fázami. Aj krajšími, aj horšími. Ale nikdy som nepochybovala o tom, že chcem s týmto človekom zostať. Každý nám to prial. Nebol nikto, kto by nám stál v ceste. Teraz by ste si povedali, už len šťastný happy end. Ale presne tak, ako to veľakrát v živote nepredpokladáte. Občas sa stanú veci, ktoré Vám zmenia celý život. Občas ho pretočia na ruby, občas naopak. A stalo sa to aj mne. Mala som sen o svojom detstve, pamätala som si len útržky, ale viem, že som v ňom bola so svojou dobrou kamoškou. Nemôžem povedať, vždy som k nej mala emocionálnejší prístup ako k iným kamoškám. pravdupovediac, velmi dobre sme si vždy rozumeli. Ale boli sme len deti. Nikdy som sa tým viac nezaoberala. občas ma ten pocit prepadol, ale nikdy som s tým pred nikým nevyšla úprimne von. Všetko som to v sebe nosila, od prvého kontaktu s mužom až k môjmu poslednému princovi. - v tomto sne som sa s ňou milovala, pamätamám si, že mi to bolo velmi príjemné. Na ten sen nikdy nezabudnem. Viac sa nezopakoval. Ale moje rána sú odvtedy iné. Stretli sme sa, povedala som jej pravdu. že som ju asi vždy brala viac ako len kamarátku do dažďa. že to jednoducho z mojej strany bolo silnejšie. Teraz to už viem. - a ona to vie tiež. Dodnes spolu vemi dobre vychádzame a je mi veľkou oporou, už aj teraz - v mojom novom živote. Začala som pátrať po všetkých svojich nevyvetliteľných "ústupkoch" pred mužmi. Všetky tie, nezmyselné výhovorky, ako nemám chuť, alebo som si ju len umelo vyvolala. Zvykla som si na sex s mužmi. Veď mi nič iné nezostávalo. Bola som predsa nasadená do ich života, ako ich objekt. Pre mužské oči. S čím som otvorene nikdy problém nemala. Nápadníkov bolo vždy dosť, nepociťovala som žiadnu núdzu. - Ale bolo tam vždy to moje malé ale. - Vždy som sa radšej pozrela po peknej slečne, vždy sa mi pri sympatických ženách viac rozbúchalo srdce. A vždy som sa pri nich správala - TAK INAK. Žiadny muž, ani môj princ vo mne nedokázal prebudiť tento pocit. Už som teda o sebe s určitosťou vedela, že som proste od malička orientovaná presne na ten smer, o akom sa mi ani vo sne nesvínalo. - Vlastne.... snívalo! Práve tento sen mi zmenil všetko, čo som si dovtedy vybudovala. Postupne som sa zmierovala s tým, kto som. Začala som vyhľadávať miesta, kde by som mohla na podobné ženy naraziť, ako som ja. A velmi som chcela skúsiť, čo sa naozaj so mnou udeje, ak by ma nejaká dáma pobozkala. Podarilo sa mi to. Bol to síce len kamarátsky bozk, ale aj toto želanie sa mi splnilo. Diali sa so mnou všetky tie veci, ktoré sa so mnou nediali pri žiadnom mužovi. Bohužial alebo našťstie už teraz - pri žiadnom. Niekde hlboko som vedela, že je to posledný muž, ktorému som dala vo svojom živote šancu... Spoznala som ženu, s ktorou to už nieje len o kamarátskych "úletoch" do sveta lesbičiek. Je velmi vnímavá, je presne taká, akú si myslím, že som vždy potrebovala. Už zrazu žiadna pretvárka, žiadna nechuť, alebo výhovorka. Šlo to samo, šlo to presne tak, ako to malo ísť už dávno.. Je to človek, pri ktorom vnútorne rastiem. V neposlednom rade je velmi krásna, charizmatická. Velmi nežná, citlivá. Je to žena! Svoj vzťah s mojim princom som musela ukončiť, čo je asi všetkým jasné... že nebolo jednoduché. Aj keď spočiatku nepredstaviteľne, ale ukončila som to. A tú silu mi do tohto rozhodnutia dala opäť len žena. Chcela som týmto príbehom len povedať, že človek si niekedy môže mylne myslieť že našiel v živote svoje šťastie. Ak vnútorne niečo velmi potláčate a signály navôkol Vám hovoria, že je to inak. Nezatvárajte oči. Práve naopak - skúste ich otvoriť a nahliadnuť čo Vám tie signály chcú asi naznačiť. Možno to bude pre Vás to skutočné šťastie. Také, o ktorom si nedovolíte zapochybovať ani na sekundu.