čo viac dodať? Krátke, výstižne...snáď len niekoľko mojich slov...

Myslím, že je to pravda. Každy sa rád vracia do detských čias, do čias hier. Veď aj mnoho dospelých hľadá únik pred realitou v hrách. Ale toto nie je len o tom. Pri hre, kreatívnej hre rastie naša osobnosť... rastie oveľa viac než pri suchom biflľovaní, alebo v inom období dospelosti. Hra bola a je stálou súčasťou života... preto by sa nemala vytratiť...

Je to aj o hravosti a tá snáď by sa tiež nemala vytrácať zo života. Veď zíde sa prinajhoršom aj pri riešení problémov... hravom riešení problémov.

snáď, snáď každý z nás takto ešte nezostarol... pretože byť "dieťaťom" je krásne...

P.S.: K tomuto citátu som sa dostal náhodou na jednom fóre (cgtalk.com), kde sa diskusia točila okolo rýchlosti učenia digitalnej maľby a použivania tabletu... tam kde dospeli mali problém, malé deti sa naučili mnoho za pár chvíľ.

Kvalita článku... neviem... tá myšlienka hovorí všetko...a mňe sa nedarí rozvýjať članok o nej...